Letálne sa končiaci prípad zásahu proti osobe so schizofréniou

Abstract

Súhrn Makovický P, Matlach r, Makovický P. Letálne sa končiaci prípad zásahu proti osobe so schizofréniou Tu referujeme letálne sa končiaci bezpeč-nostný zásah proti 26-ročnému mužovi s paranoidnou schizofréniou, ktorý igno-roval ambulantným psychiatrom nariade-nú terapiu. V priebehu 14-dní dochádza k nápadnému stupňovaniu nepokoja, opakovaným verbálnym útokom, vyhrá-žaniu a agresívnemu správaniu. Privolaný lekár nedokázal nadviazať kontakt s mu-žom, a tak si zavolal na pomoc policajnú hliadku, ktorá muža spacifikovala. Lekár pritom injekčnou formou aplikoval mužovi do svalu Haloperidol, ktorý však nezabral, a tak v krátkom časovom intervale aplikoval ďalšiu dávku Haloperidolu. Po prvotnom utlmení dochádza k náhlej zástave dýcha-nia, pričom muž je opakovane resuscito-vaný a transportovaný do nemocnice, kde na šiesty deň umiera. Nariadenou súdnou pitvou bolo zistené, že príčinou smrti muža bol malígny edém mozgu. Práca na pod-klade prípadu z praxe upozorňuje lekárov prvého kontaktu, lekárov pracujúcich v te-réne, zdravotné sestry, iných pomocných zdravotníkov, sociálnych pracovníkov, ale aj príslušníkov bezpečnostných síl na mož-né nebezpečenstvá pri komunikácii a práci s klientmi, ktorí sa verbálne vyhrážajú, ale-bo aj správajú agresívne. Tu odporúčame racionálne vyhodnotiť riziká potencionál-nych zákrokov a až následne na základe konkrétnej situácie a výpovedí svedkov zvážiť alternatívy postupov, včítane mož-nosti privolania iných odborníkov. Zákroky by mali prebehnúť koordinovane s priorit-ným akcentom na ochranu vlastných živo-tov, životov klientov, na ochranu vlastného

Full text

strana 169strana 169
Čes a slov Psychiat 2022; 118(4): 169–173
SÚHRN
Makovický P, Matlach R, Makovický P.
Letálne sa končiaci prípad zásahu proti
osobe so schizofréniou
Tu referujeme letálne sa končiaci bezpeč-
nostný zásah proti 26-ročnému mužovi
s paranoidnou schizofréniou, ktorý igno-
roval ambulantným psychiatrom nariade-
nú terapiu. V priebehu 14-dní dochádza
k nápadnému stupňovaniu nepokoja,
opakovaným verbálnym útokom, vyhrá-
žaniu a agresívnemu správaniu. Privolaný
lekár nedokázal nadviazať kontakt s mu-
žom, a tak si zavolal na pomoc policajnú
hliadku, ktorá muža spacikovala. Lekár
pritom injekčnou formou aplikoval mužovi
do svalu Haloperidol, ktorý však nezabral,
atak vkrátkom časovom intervale aplikoval
ďalšiu dávku Haloperidolu. Po prvotnom
utlmení dochádza knáhlej zástave dýcha-
nia, pričom muž je opakovane resuscito-
vaný atransportovaný donemocnice, kde
na šiesty deň umiera. Nariadenou súdnou
pitvou bolo zistené, že príčinou smrti muža
bol malígny edém mozgu. Práca na pod-
klade prípadu z praxe upozorňuje lekárov
prvého kontaktu, lekárov pracujúcich vte-
réne, zdravotné sestry, iných pomocných
zdravotníkov, sociálnych pracovníkov, ale
aj príslušníkov bezpečnostných síl namož-
né nebezpečenstvá pri komunikácii apráci
sklientmi, ktorí sa verbálne vyhrážajú, ale-
bo aj správajú agresívne. Tu odporúčame
racionálne vyhodnotiť riziká potencionál-
nych zákrokov a až následne na základe
konkrétnej situácie a výpovedí svedkov
zvážiť alternatívy postupov, včítane mož-
nosti privolania iných odborníkov. Zákroky
by mali prebehnúť koordinovane spriorit-
ným akcentom naochranu vlastných živo-
tov, životov klientov, naochranu vlastného
Peter Makovický1,2
Radek Matlach3
Pavol Makovický4
1
Ústav histologie a embryologie
LF OU, Ostrava, Česká republika
2
Biomedicínske centrum Slovenskej
akadémie vied, Bratislava,
Slovenská republika
3
Katedra zdravotnických oborů
a ochrany obyvatelstva FBMI ČVUT,
Kladno, Česká republika
4
Katedra biológie PF UJS, Komárno,
Slovenská republika
Kontaktní adresa:
Ing. Peter Makovický, PhD.
Ústav histologie a embryologie
Lékařská fakulta
Ostravská univerzita
Sylabova 19
703 00 Ostrava-Vítkovice
e-mail: pmakovicky@email.cz
kazuistika
LETÁLNE SA KONČIACI PRÍPAD ZÁSAHU
PROTI OSOBE SO SCHIZOFRÉNIOU
SUMMARY
Makovický P, Matlach R, Makovický P.
Afatal case of intervention against aper-
son with schizophrenia
This is acase report of afatal intervention
against a 26-year-old man with paranoid
schizophrenia who ignored therapy pre-
scribed by apsychiatrist. Over a14-day pe-
riod, there was astriking escalation of rest-
lessness, repeated verbal attacks, threats
and aggressive behaviour. The doctor who
was called was not able to establish avalid
contact with the man, so he called the po-
lice to help him pacify the man. During this
time, the doctor applied Haloperidol as an
injection to the muscle, but without an ef-
fect, thus the doctor applied another shot
of Haloperidol within avery short time. Af-
ter an initial sedation, there was asudden
respiratory arrest, the man was repeatedly
resuscitated and transported to a hospi-
tal, where he died on the sixth day. Are-
quested forensic autopsy revealed that the
cause of the man’s death was amalignant
cerebral oedema. This case report draws
the attention of primary care physicians,
doctors working in the eld, nurses, other
health care professionals, social workers,
as well as members of the security forces
to the possible dangers of communicating
and working with clients who are verbally
or physically aggressive. Here, we recom-
mend a rational assessment of the risks
of potential interventions and only then,
based on the specic situation and wit-
ness statements, to consider alternatives
to next steps, including the possibility of
calling in other professionals. Interven-
tions should be conducted in a coordi-
nated manner with apriority emphasis on
protecting one’s own life, the clients’ lives,

strana 170
Čes a slov Psychiat 2022; 118(4): 169–173
ÚVOD
Schizofrénia je závažná psychotická porucha, ktorá má
výrazný vplyv na život pacientov. Ochorenie sa prejavu-
je v širšej škále klinickej symptomatológie s variabilnou
odpoveďou na terapiu a má rôznu prognózu. Podľa úda-
jov z odbornej literatúry postihuje približne 1 % obyva-
teľstva s istými rozdielmi medzi jednotlivými miestami.1
Niektoré štúdie uvádzajú rozdiely medzi prevalenciou
v rámci pohlavia, naopak iné ich nedokomentujú a ďal-
šie sa v tomto zmysle odvolávajú na význam multifakto-
riálnych činiteľov, ktoré sú asociované s vyšším rizikom
generalizácie ochorenia u žien, alebo mužov.2,3 Terapia je
založená na komplexnom prístupe, zahrňujúc biologickú
liečbu, psychoterapeutickú, psychosociálnu intervenciu
a z praktického hľadiska ju podľa Štandardného postupu
možno klasikovať do štyroch štádií. Tu sa v prvom rade
jedná o zvládnutie akútneho psychotického stavu, potom
o akútnu fázu, teda liečbu psychotického ataku, ktorá je
nasledovaná stabilizačnou liečbou, a poslednou je udr-
žiavacia fáza.4 Zvlášť dôležitým faktorom úspešnosti celej
liečby je selekcia a dávkovanie antipsychotík.5 Medika-
mentózna terapia je väčšinou individuálne prispôsobo-
vaná a podľa efektu, vývoja ochorenia potom pacientovi
postupne až na jeho mieru upravená. Z toho jednoznačne
vyplýva, že ide o úzku formu spolupráce medzi psychiat-
rom a pacientom, pričom sa vychádza z predpokladu, že
pacient dodržiava nariadenú medikamentóznu terapiu. Je
pritom známe, že niektorí pacienti sú k svojmu ochoreniu
nekritickí, podceňujú nariadenia psychiatrov, eventuál-
ne nedodržujú zásady medikamentóznej terapie. Takýto
pacienti sa potom vystavujú rizikám relapsu ochorenia,
rozvoju iných a zvlášť príbuzných neurologických ochore-
ní a tiež opakovaným ústavným hospitalizáciám. Prejavy
neliečenej schizofrénie sú pritom veľmi pestré a niekedy
sprevádzané aj agresiou proti svojmu okoliu a tiež voči
sebe samému. Komunikácia a práca s takouto klientelou
je samostatnou kapitolou. S prípadmi sú konfrontovaní
lekári prvého kontaktu, lekári pracujúci v teréne, zdravot-
né sestry, iní pomocný zdravotný, alebo sociálny personál
a tiež príslušníci bezpečnostných síl. V priebehu kontaktu
s osobami s agresívnymi rysmi správania pritom pravidel-
ne dochádza k verbálnym útokom, ktoré často vyúsťujú
do vyhrážok, ale aj do fyzických útokov a z toho vyplý-
vajúcich rizík ublíženia na zdraví, strát na životoch a na-
koniec nebezpečenstva poškodenia majetku. Agresívne
chovanie u pacientov pritom v posledných rokoch stúpa,
zdravia, zdravia klientov anakoniec na eli-
mináciu škôd namajetku.
Kľúčové slová: agresivita, duševné poru-
chy, komunikácia sklientom, schizofrénia,
urgentná medicína.
and ultimately the prevention of property
damage.
Key words: aggression, mental disorders,
client communication, schizophrenia,
emergency medicine.
pričom s agresiou sa vo svojej kariére stretlo viac než 30 %
zdravotných pracovníkov, z čoho 70 % agresie je namie-
rené proti zdravotným sestrám, a najčastejšími agresormi
sú pacienti, alebo ich príbuzní.6 Tu v našej práci uvádzame
prípad 26-ročného muža s diagnózou paranoidnej schizof-
rénie, ktorý sa sám rozhodol ignorovať ambulantným psy-
chiatrom nariadenú medikamentóznu terapiu. Postupne sa
začal správať agresívne, a keďže si privolaný lekár Rýchlej
lekárskej pomoci nedokázal s ním poradiť, bol nakoniec
spacikovaný príslušníkmi Polície. Prípad končí smrťou
muža. Prácu predkladáme do povedomia širšej skupiny
osôb pracujúcich v teréne s cieľom upozorniť na možnosť
výskytu podobných prípadov, ktoré by v rutinnej praxi mali
byť manažované s primárnym dôrazom na bezpečnosť za-
sahujúcich profesionálov, ale tiež na bezpečnosť klientely.
POPIS PRÍPADU
Pri popise prípadu vychádzame z údajov výpovede otca,
ďalej z dokumentácie, ktorá bola zhotovená Políciou
České republiky a nakoniec z dokumentácie príslušného
ARO, kde muž umrel. Predošlé záznamy zo psychiatric-
kej dokumentácie neboli k dispozícii. Ide o 26-ročného,
postavou robustného (160 kg) ambulantne sa liečiaceho
invalidného dôchodcu s niekoľkými predošlými ústavný-
mi hospitalizáciami na psychiatrii. Podľa výpovede jeho
otca sa už 18-rokov liečil na paranoidnú schizofréniu.
Syn sa pritom od začiatku staval k samotnej liečbe s od-
porom, alebo len pasívne a celá terapia bola viacmennej
založená na nedobrovoľných hospitalizáciách. Po prepus-
tení do ambulantnej starostlivosti sa jeho zdravotný stav
síce na krátku dobu zlepšil, ale následne nerešpektova-
ním medikamentóznej terapie ambulantného psychiatra
prakticky zakaždým zhoršil. Vtedy sa syn začal chovať
najprv nápadne nepokojne, nasledovali afektované ver-
bálne výlevy, ktoré sa prelínali s fyzickou agresiou a strie-
dali s upadaním do depresívnych stavov. Najprv to boli
len slovné vyhrážky, potom kopanie do nábytku, ničenie
bytového príslušenstva, neskôr ubližovanie sebe samému
a potom prepadanie do úzkostných stavov. Toho času sa
celý problém začal približne pred troma týždňami, keď
sa syn sám od seba rozhodol, že ambulantným psychiat-
rom predpísanú medikamentóznu liečbu bude ignorovať
(Chlorprothixen 15 Léčiva (2×2×2), Haloperidol-Richter
1,5 mg (2×2×2) a Buronil 25 mg (2-4 večer)). Na tomto
rozhodnutí si neústupčivo trval. Podľa otca možno nejakú

strana 171
Čes a slov Psychiat 2022; 118(4): 169–173
tabletku pod nátlakom prehltol, no v skutočnosti si už asi
14 dní žiadnu nezobral. Pritom začal halucinovať, keď tvr-
dil, že počuje nejaké cudzie hlasy. V tomto stave na svojho
otca hodil konferenčný stolík a jeho agresívne chovanie sa
naďalej stupňovalo. V ranných hodinách sa svojím rodi-
čom začal vyhrážať fyzickou likvidáciou, a tak sa zo stra-
chu o svojho syna a tiež zo strachu o seba samých nako-
niec v poobedňajších hodinách rozhodli privolať Rýchlu
lekársku pomoc. Po jej príchode sa službukonajúci lekár
všemožne snažil s mužom nadviazať verbálny kontakt, ale
k žiadnej racionálnej konverzácii prakticky nedošlo. Všet-
ky ďalšie pokusy boli v tomto zmysle neúspešné. Situácia
sa postupne len vyhrocovala a pod tlakom fyzických vy-
hrážok zo strany muža sa lekár nakoniec rozhodol privolať
na pomoc Policajnú hliadku. Tá na miesto činu dorazila
do pár minút po zavolaní. Po oboznámení sa so situáciou
vošli príslušníci do bytu a nahliadli do izby, kde na posteli
uvideli sedieť muža, ktorý držal v obidvoch rukách nože
s čiernymi rukoväťami. Akonáhle tento zbadal príslušní-
kov polície, tak bez akéhokoľvek rešpektu vybehol na nich
so slovami „Tak si pre mňa poďte, ja Vás vypitvám, vypadni-
te odtiaľto!“, pričom pred sebou šermoval obidvoma nož-
mi a takto ich vytlačil z bytu. Následne zabuchol a zamkol
vchodové dvere. Policajná hliadka sa po krátkej porade
pre komplikovanosť prípadu rozhodla privolať k zásahu
ešte ďalšiu hliadku. Muž bol následne príslušníkmi Polí-
cie opakovane vyzývaný slovami „Polícia! Menom zákona,
otvorte dvere!“. Na tieto výzvy však nereagoval. Po dvoch
kopnutiach do dverí začal muž za dverami kričať a so slo-
vami „Vy zmrdi, čo to robíte, ja Vás dopichám!“ dobehol
k vchodovým dverám, ktoré odomkol a s jedným no-
žom v pravej ruke s čepeľou otočenou proti hliadke chcel
na nich vybehnúť. Akonáhle sa však vchodové dvere otvo-
rili, vstúpil so štítom pred sebou do bytu príslušník Policaj-
nej hliadky a vybiehajúceho muža zablokoval. Za vypätia
obrovských síl sa nakoniec nejako podarilo pretlačiť muža
cez priestory úzkej chodby bytu až do priestorov kuchyne,
kde bol nasadením všetkých prítomných príslušníkov Po-
lície donucovacími prostriedkami spacikovaný a zložený
na brucho tvárou k zemi, pričom lekár mu do svalu apli-
koval injekciu Haloperidolu (Haloperidol-Richter 1,5 mg
1 amp). Muž však naďalej vzdoroval a za kriku a metania
sebou sa snažil vymaniť spod kontroly zasahujúcich prí-
slušníkov Polície. Lekár sa mu preto aj s vedomím rizi-
ka ovplyvnenia dychového centra rozhodol podať ďalšiu
dávku Haloperidolu. Po krátkej dobe došlo k viditeľné-
mu utlmeniu a mužovi bolo možné nasadiť na ruky putá.
Následne došlo k náhlemu zastaveniu dychu. Muž bol aj
s putami otočený na chrbát, napojený na monitor a pre-
dychávaný ambuvakom. Boli zaistené dýchacie cesty. Bol
Obr. 1
A: Na pitevnom stole uložené telo muža silnejšieho vzhľadu.
B: Telo muža otočené na ľavý bok s viditeľne väčšími fyzickými proporciami.
C: Stopy po tupom násilí na predlaktí.
D: Výrazná obezita s masami depotného tkaniva v podkoží.
E: Na priečnych prierezoch zväčšeného srdca viditeľné mierne rozšírenie ľavej a výrazné rozšírenie pravej komory s povlakmi červenofialovej krvi v dutinách.
F: Niekoľko rezov pečeňou, ktorá je hnedočervenej farby s nepravidelne viditeľnými, žlto sa sfarbenými okrskami tkaniva.
G: Po otvorení lebky viditeľné výrazne prekrvené mäkké lebečné pokrý vky.
H: Zväčšený mozog, sploštené závity, zúžené ryhy a rozpadnutý, vzhľadom natrávený mozoček.
I: Transverzálne rezy zväčšeným mozgom s periférne uloženým totálne rozpadnutým mozočkom.
ABC
DEF
GHI

strana 172
Čes a slov Psychiat 2022; 118(4): 169–173
zaistený intraoseálny prístup do pravého ramena a v prie-
behu cca. 15 minút bola striedajúcimi sa príslušníkmi Po-
lície vykonávaná masáž srdca. Následne bol na nosidlách
obťažnejšie úzkou chodbou prenesený k vozidlu Rýchlej
lekárskej pomoci, kde musel byť lekárom opäť resuscito-
vaný po dobu cca. ďalších 15 minút s obnovou hemody-
namicky účinného srdečného rytmu. Potom bol okam-
žite transportovaný do najbližšej nemocnice na ARO. Pri
preberaní pacienta bola službukonajúca lekárka stručne
vyrozumená so situáciou. Vzhľadom k potencionálnej
agresivite bola na ARO zvolená farmakologická sedácia
(Apaurin 10 mg/2 ml i. m., Haloperidol-Richter 1,5 mg
2 amp., Dormicum 5 mg i. v.) a zahájená kardio-pulmo-
cerebrálna resuscitácia. Muž bol napojený na umelú ven-
tiláciu s vysokou podporou kyslíka. Fyzikálne chladenie
hlavy bolo riadené hypotermiou. Postupne bol podávaný
Adrenalin Léčiva 3 mg i. v., Atropin BBP 3 mg/ml i. v.,
Noradrenalin Léčiva 6 mg i. v. V kontrolnom biochemic-
kom odbere dominoval ťažký minerálny rozvrat a podľa
nálezu kontrolného CT-vyšetrenia bol prítomný malígny
edém mozgu. Muž bol odtlmený, ale bez reakcií, pričom
kontrolné neurologické vyšetrenie bolo uzatvorené ako
areektorická kóma, ktorá zodpovedá smrti mozgu. O tri
dni kontrolné sonogracké vyšetrenie, ktoré nepreuká-
zalo stop na karotídach. Bola zavedená bazálna terapia.
Na piaty deň postupne došlo k poklesu saturácie kyslíkom
a anúrii. Zornice mydriatické bez fotoreakcie. Na šiesty
deň bradykardia, ktorá prešla v asystóliu, tlak krvi bol ne-
merateľný a pulz vo veľkých cievach nehmatateľný. Vzhľa-
dom k malígnemu edému mozgu, areexii bolo upustené
od ďalšej kardio-pulmo-cerebrálnej resuscitácie. Muž bol
odpojený od prístrojov a následne umrel. V prípade bola
nariadená súdna pitva, zahrňujúc toxikologické vyšet-
renie na dôkaz etanolu a na dôkaz prítomnosti látok zo
skupiny drog a medikamentov. Z výsledkov pitvy vyplýva,
že príčinou smrti muža bol malígny edém mozgu. Ďalšie
nálezy v priebehu pitvy dokumentujú výraznú obezitu
BMI: 49 (obr. 1A, 1B, 1D). Stopy po injekčných vpichoch,
ktoré je možné vysvetliť odbornou lekárskou starostli-
vosťou. Na predlaktiach stopy po tupom násilí (obr. 1C).
Zväčšený mozog (1520 g.) so sploštenými mozgovými
závitmi, totálne rozpadnutý mozoček a masívne prekr-
venie mäkkých lebečných pokrývok (obr. 1G, 1H, 1I).
Hypertroa srdca (480 g, 14 × 12 × 5 cm, pravá komora:
7 mm, ľavá komora: 15 mm) s rozšírením komôr (obr. 1E)
a nedostatočnosťou vencovitých tepien. Uzlovitá prestav-
ba a stukovatenie pečene (obr. 1F). Stukovatenie sliznice
žlčníka. Výsledky toxikologického vyšetrenia metódou
plynovej chromatograe a tiež Widmarkovou skúškou ne-
preukázali v krvi muža prítomnosť etanolu. Skríningovým
toxikologickým vyšetrením biologického materiálu metó-
dou tenkovrstevnej chromatograe nebola v odobratých
vnútorných orgánoch (pečeň oblička, slezina) muža pre-
ukázaná prítomnosť toxikologicky významných látok zo
skupiny drog a medikamentov. V skríningovom vyšetrení
vzorky séra bola metódou plynovej chromatograe doká-
zaná prítomnosť kofeínu.
DISKUSIA
Je zrejmé, že aj v prípadoch psychických ochorení sa vy-
skytujú situácie, keď je potrebné poskytnúť prvú pomoc.
U klientov s psychiatrickou anamnézou má prvá pomoc
niektoré zvláštnosti, keď pacient môže ohrozovať ľudí vo
svojom okolí, tiež sám seba a potom aj privolané osoby.
Nejedná sa však len o osoby so psychickými ochoreniami,
pretože takto môžu jednať aj osoby zapojené do protizá-
konnej činnosti. Najčastejším na prvý pohľad nápadným
sprievodným javom nespolupracujúcich osôb je nepo-
koj, ktorý sa prejavuje nápadným vzrušením, zvýšenou
motorikou, aktivitou, eventuálne je výstup doprevádzaný
verbálnymi výlevmi a verbálnou agresiou. Inou formou
nepokoja je psychomotorická agitovanosť, keď je osoba
už neovládateľná a verbálne aj fyzicky agresívna.7 To ko-
rešponduje aj s nami prezentovaným prípadom, keď sa
situácia vyhrotila až do takého stavu, že bolo potrebné
privolať príslušníkov policajnej hliadky. Aj keď existujú
isté odporúčania, je zrejmé, že takto vyostrené prípady
nemajú jednoznačne predpísaný scenár postupov.8 Tu je
pritom vždy nevyhnutné racionálne vyhodnotiť riziká
potencionálnych zákrokov a až následne na základe kon-
krétnej situácie a prípadných výpovedí svedkov dôsledne
zvážiť alternatívy plánovaných postupov, včítane možnosti
privolania iných odborníkov. Celý zákrok by mal byť ko-
ordinovaný s dôrazom na ochranu života/zdravia zasahu-
júcich osôb, na ochranu života/zdravia klientov a nako-
niec na ochranu súkromného, alebo verejného majetku.
V prevencii násilia je všeobecne väčšinou odporúčaná,
ale aj očakávaná komunikácia.9–11 Ide o veľmi efektívnu
obranu, ktorá je bežne využívaná aj vo vzťahu k psychiat-
rickým pacientom. Bolo by veľkou chybou, ak by sa tu
všetci psychiatrický pacienti považovali za potencionálne
nebezpečných. Na druhej strane by bolo chybou, ak by sa
osoby, ktoré boli v minulosti znalcami v odvetí psychiat-
ria ohodnotené ako spoločensky nebezpečné, pohybovali
v spoločnosti bez kontroly. Príkladom je prípad pacien-
ta s paranoidnou schizofréniou v anamnéze, ktorému
súd nariadil ochrannú ambulantnú psychiatrickú liečbu.
Tá však v konečnom dôsledku nesplnila svoj účel a muž
nakoniec vraždil.12 Iným príkladom je hodnotná mono-
graa, ktorá dokumentuje život sériových vrahov, z kto-
rých u viacerých bolo neskôr v priebehu vyšetrovania
diagnostikované duševné ochorenie.13 Po opakovanom
preštudovaní pomerne podrobného popisu vykonávania
jednotlivých vrážd a zvlášť pokusov o vraždy je zrejmé, že
komunikácia tu zohrala mimoriadne dôležitú úlohu. Zdá
sa, že komunikácia s agresívnymi osobami by mala byť ve-
dená tak, aby došlo k zníženiu napätia.14 V procese verbál-
nej intervencie by sa v tomto zmysle mohli využiť niektoré
veľmi dobre osvedčené postupy a potom tiež už v praxi
odskúšané princípy verbálnej i neverbálnej komunikácie.15
Osoby, ktoré žijú v domácnosti s rodinnými príslušníkmi,
ktorí potencionálne vykazujú agresívne sklony, by možno
nemali čakať až do prípadného vyhrotenia situácie, ale
mali by prípadné problémy aktívne riešiť už v začiatkoch.
V stavoch porúch vedomia, keď si osoby neuvedomujú,
čo činia, je aj samotná komunikácia s takýmito osobami
omnoho ťažšia. Aby tu nedošlo k zbytočnému vyhrote-
niu situácie, mala by byť komunikácia vedená vecne. Ak

strana 173
Čes a slov Psychiat 2022; 118(4): 169–173
sa však aj napriek snahe nedarí a navyše sa zvyšuje rizi-
ko možného nebezpečenstva, vtedy nastupuje do úvahy
alternatíva bezpečnostného zásahu, ktorá bola zvolená aj
v nami referovanom prípade. Aplikácia obmedzovacích
a donucovacích prostriedkov osobám s akútnou dušev-
nou poruchou je pritom tak pre odbornú, ako aj pre laic-
kú verejnosť prakticky za každým veľmi citlivou témou.16
Použitie násilia je pritom krajným riešením a k tomu sa
väčšinou pristupuje až po vyčerpaní všetkých prirodze-
ných možností.17 Poslednou alternatívou je odstúpenie
od zákroku a ponechanie klienta na istý čas v prostredí,
kde sa nachádza, s očakávaním zmeny jeho správania. Ta-
kýto krok však nie je možné vždy využiť a je otázne, či by
vôbec mal nejaký význam, čo sa vzťahuje aj na náš prípad.
Podľa údajov z Holandska, kde je nedobrovoľné prijatie
pacienta porovnaním s našim systémom neporovnateľne
zložitejšie, tam činí asi 47 klientov na 100 000 obyvateľov,
pričom najčastejšie stanovenou diagnózou sú psychotické
por uchy. 18 Podľa výsledkov jednej práce z prostredia Slo-
venska sa z hľadiska zastúpenia diagnóz násilné správanie
najčastejšie vyskytlo pri mentálnych retardáciách, potom
schizoafektívnych poruchách a schizofrénie, pričom pod-
ľa pohlavia bola u žien najčastejšou mentálna retardácia
a u mužov schizofrénia.19 Takéto prípady je potrebné
profesionálne zvládnuť a na špecializovaných ústavoch
sú k tomu vypracované Štandardné operačné postupy.
Čiastočne až úplne je situácia odlišná v teréne, keď sa
odborná verejnosť stretáva s prípadmi potencionálnej
agresie a musí ju manažovať dostupnými prostriedkami
za prípadnej asistencie iných kvalikovaných, či nekvali-
kovaných osôb. Aj napriek vyhroteným situáciám, situ-
ačne obmedzeným možnostiam, časovej tiesni a prípadne
nedostatku kvalikovaného personálu by v konečnom
dôsledku mali byť takéto situácie zvládnuté bez strát na ži-
votoch.20 Nami referovaná kazuistika by mohla širšej od-
bornej verejnosti poslúžiť ako prípad, ktorého scenár sa
môže kedykoľvek opakovať.
ZÁVER
V článku je referovaný letálne sa končiaci prípad bez-
pečnostného zásahu proti mužovi s paranoidnou schi-
zofréniou v anamnéze, ktorý ignoroval psychiatrom
nariadenú medikamentóznu terapiu, pričom ohrozoval
osoby vo svojom okolí. Autori sa tu nestavajú do pozície
sudcov, nehodnotia jednotlivé postupy, ani účastníkov
celého prípadu, ale prípad dávajú do pozornosti širšej
odbornej verejnosti s odkazom, že podobný sa môže stať
aj dnes.
Poďakovanie
Ďakujeme MUDr. Jozefovi Budayovi, Ph.D., za odbornú
pomoc pri nalizácii článku.
Dedikácia
Práca nebola podporená žiadnym grantom a všetky ná-
kladové položky boli hradené autormi.
LITERATÚRA
1. McGrath J, Saha S, Chant D, Elham J.
Schizophrenia: a concise overview of
incidence, prevalence, and mortality.
Epidemiol Rev 2008; 30: 67–76.
2. Abel KM, Drake R, Goldstein JM. Sex dif-
ferences in schizophrenia. Int Rev Psy-
chiatry 2010; 22: 417–428.
3. Lewine R, Hart M. Schizophrenia spect-
rum and other psychotic disorders.
Handb Clin Neurol 2020; 175: 315–333.
4. Zelman M, Pečenák J, Breznoščáková D,
Kubašovská K. Komplexný manažment
pacienta so schizofréniou. Štandardný
postup 2018.
5. Kořínková V, Izáková Ľ, Korcsog P, Šuba
J, Vavrušová L. Racionálna liečba an-
tipsychotikami. Štandardný diagnostic-
ký a terapeutický postup 2014; 17 (16):
4–6.
6. Viottini E, Politano G, Fornero G, Pava-
nelli PL, Borelli P, Bonaudo M, Giani-
no MM. Determinants of aggression
against all health care workers in a lar-
ge-sized university hospital. BMC He-
alth Serv Res 2020; 20: 215.
7. Kafka J a kol. Psychiatria. Osveta, Martin
1998.
8. Vieta E, Garriga M, Cardete L et al. Pro-
tocol for the management of psychiat-
ric patients with psychomotor agitati-
on. BMC Psychiatry 2017; 17: 328.
9. Králová J. Agresivní pacient. Prakt Lék
2005; 85: 230–232.
10. Pekara J. Násilí ve zdravotnictví. Prakt
Lék 2013; 93: 264–268.
11. Pekara J. Komunikace jako sebeobrana
zdravotníka. Praha, IPVVZ 2015.
12. Žukov I, Ptáček R, Fischer S. Selhání
psychiatrické ochranné léčby – vraždící
pacient s diagnózou paranoidní schi-
zofrenie. Čes a slov Psychiat 2013; 109:
239–245.
13. Drbohlav A. Psychologie sériových
vrahů. Praha, Grada Publishing 2012.
14. Vevera J, Nichrová A, Strunzová V, Petr
T, Nawka A. Deeskalace – základní in-
tervence ke zvládání násilí. Čes a slov
Psychiat 2018; 114: 213–217.
15. Zelman M, Hollý K, Bračoková H. Zvlá-
danie akútneho psychomotorického
nekľudu a agresivity pacienta. Psychiat
pro Praxi 2006; 4: 185–190.
16. Kališová L, Raboch J, Číhal L, Kitzlerová E.
Výsledky podrobného sledování použití
omezovacích prostředků během hos-
pitalizace – projekt EUNOMIA, výsledky
v ČR. Čes a slov Psychiat 2008; 104: 52–58.
17. Dohnalová H. Problematika užívání
omezovacích prostředků ve zdravot-
nických zařízeních a v ústavech posky-
tujících sociální služby. Med Pro Praxi
2011; 8: 86–88.
18. Ernsten H. Nedobrovolná hospitalizace
a psychiatrická pohotovost. Psychiat
Pro Praxi 2008; 9: 38–39.
19. Zelman M, Das Ach, Hudec J, Priščáková
A. Agresívne prejavy u psychiatrických pa-
cientov hospitalizovaných v PN Hronovce
v rokoch 2006–2008 – analýzy výskytu.
Psychiat pro Praxi 2010; 11: 127–130.
20. Hanušová V. Terapie akutního neklidu
a agrese. Psychiat pro Praxi 2008; 9:
168–169.