Čo so sexuálnym obťažovaním? Príručka pre vysoké školy

Abstract

Publikácia Čo so sexuálnym obťažovaním? Príručka pre vysoké školy je čiastkovým ýstupom v rámci výskumu uplatňovania antidiskriminačného zákona z hľadiska postihovania a prevencie sexuálneho obťažovania a jeho výskytu na pracovisku a vo verejnom priestore.
Je venovaná hlavne vedeniam vysokých škôl, fakúlt či katedier, ale aj všetkým univerzitným zamestnancom a zamestnankyniam, ktoré prichádzajú do kontaktu s témou sexuálneho obťažovania.

Full text

Čo so sexuálnym
obťažovaním?
Príručka pre vysoké školy
Ing. Mgr. Andrej Kuruc
Veronika Valkovičová, PhD.

Čo so sexuálnym obťažovaním?
Príručka pre vysoké školy
Ing. Mgr. Andrej Kuruc
Veronika Valkovičová, PhD.
Bratislava, 2020
Inštitút pre výskum práce a rodiny vydal túto publikáciu ako
súčasť výstupov národného projektu Prevencia a eliminácia
rodovej diskriminácie OP ĽZ NP 2018/4.1.2/01., ktorý sa realizuje
vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho
fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu
Ľudské zdroje www.esf.gov.sk

Publikácia Čo so sexuálnym obťažovaním? Príručka pre vysoké
školy je čiastkovým výstupom v rámci výskumu uplatňovania
antidiskriminačného zákona z hľadiska postihovania a prevencie
sexuálneho obťažovania a jeho výskytu na pracovisku a vo verejnom
priestore.
Spracovali
Ing. Mgr. Andrej Kuruc
Veronika Valkovičová, PhD.
Odborná garancia
doc. ThDr. Mgr. Slávka Karkošková, PhD.
Vydanie
Prvé vydanie
Vydavateľ
Inštitút pre výskum práce a rodiny
Rok vydania
2020
Rozsah
75 strán
Jazyková korektúra
Sára Činčurová
Gracké spracovanie
Lukáš Beňo

Obsah
!
Predhovor 2
1. O čo ide pri sexuálnom obťažovaní a ako sa prejavuje 5
1.1. Definícia a zakázané prejavy sexuálneho obťažovania 5
1.2. Sexuálne obťažovanie vo vysokoškolskom prostredí – čo sú jeho špecifiká? 12
1.3. Šedá zóna sexuálneho obťažovania – profesionalita a vzťahy v akademickom
prostredí 17
2. Výskyt sexuálneho obťažovania na vysokých školách v zahraničí a na Slovensku 19
2.1. Zahraničné výskumy (USA a Európa) 19
2.2. Výskumy uskutočnené v slovenských podmienkach 21
3. Sexuálne obťažovanie a jeho dôsledky na jednotlivcov a kolektívy 26
4. Nástroje prevencie a riešenia sexuálneho obťažovania na vysokej škole 30
4.1. Jasná a vymožiteľná politika: etický kódex a monitorovanie 30
4.2. Vzdelávanie a zvyšovanie povedomia 34
4.3. Nahlasovanie a prešetrovanie podnetov 37
5. Informácie a poradenstvo pre osoby, ktoré zažili sexuálne obťažovanie 46
Závery 52
Príloha č. 1 Zoznam kontaktov a organizácií 54
Príloha č. 2 Príklad zahrnutia sexuálneho obťažovania do etického kódexu 57
Príloha č. 3 Mýty a fakty o sexuálnom obťažovaní 64
Príloha č. 4 Príklad neformálnej výzvy obťažovateľovi/ke 67
Príloha č. 5 Príklad oficiálnej sťažnosti na diskrimináciu/sexuálne obťažovanie na škole na
základe pohlavia/rodu 69
Zoznam použitej literatúry 70

2
Predhovor
Sexuálne obťažovanie je fenoménom prítomným v rôznych spoločenských prostrediach,
akademickú pôdu nevynímajúc. Skutočnosť, že sme o sexuálnom obťažovaní v tomto
špecifickom prostredí dosiaľ registrovali správy len spoza hraníc našej krajiny, nie je
dôvodom domnievať sa, že našich univerzít a vysokých škôl sa tento problém netýka.
Výsledky výskumu o sexuálnom obťažovaní v prostredí slovenských vysokých škôl [1]
potvrdzujú výskyt tohto javu a potrebu jeho reflektovania a systematického riešenia.
Systematické opatrenia však možno sotva zavádzať bez náležitého porozumenia tak
fenoménu sexuálneho obťažovania ako i dôvodov povinnosti voči nemu intervenovať. Pre
mnohých ľudí predstavuje sexuálne obťažovanie pojem s nejasným obsahom. Netušia, čo
všetko možno pod tento pojem zaradiť a neznalí jeho potenciálnych následkov na
jednotlivcov a kolektívy, môžu zotrvávať v pasívnom postoji. Ten nielenže umožňuje
osobám dopúšťajúcim sa sexuálneho obťažovania v neadekvátnom konaní pokračovať, ale
umocňuje a predlžuje aj utrpenie osôb, ktoré sa stali terčom obťažovania.
Povinnosť predchádzať sexuálnemu obťažovaniu a adekvátne intervenovať v prípade jeho
výskytu, je pre určité subjekty legislatívne zakotvená v tzv. antidiskriminačnom zákone [2].
V zmysle tohto zákona a v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa v sociálnom
zabezpečení, zdravotnej starostlivosti, pri poskytovaní tovarov a služieb a vo vzdelávaní
zakazuje akákoľvek diskriminácia osôb, vrátane sexuálneho obťažovania, ktoré je
špecifickým druhom diskriminácie. Každá osoba má podľa tohto zákona právo na rovnaké
zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou. Ak sa domnieva, že je alebo bola dotknutá
na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady
rovnakého zaobchádzania, môže sa domáhať svojich práv na súde.
Odstránenie akýchkoľvek foriem sexuálneho obťažovania je nepochybne celospoločenskou
výzvou. Avšak sektor vysokoškolského vzdelávania je v najlepšej pozícii, aby facilitoval
žiadúce zmeny v postojoch ľudí voči tomuto nežiadúcemu fenoménu. Poslaním vysokých
škôl je totiž „rozvíjať harmonickú osobnosť, vedomosti, múdrosť, dobro a tvorivosť v
človeku a prispievať k rozvoju vzdelanosti, vedy, kultúry a zdravia pre blaho celej
spoločnosti, a tým prispievať k rozvoju vedomostnej spoločnosti“ [3]. Vysoké školy
napĺňajú svoje poslanie prioritne „výchovou odborníkov s najvyšším vzdelaním, vysokými
morálnymi zásadami, občianskou a spoločenskou zodpovednosťou“ [4]. Napĺňanie tohto
poslania je nepochybne kompromitované, ak osoby, ktoré na vysokých školách študujú
alebo pracujú, nie sú náležite chránené pred akýmikoľvek druhmi škodlivého správania,

3
ktoré narúša ich bezpečie a predstavuje prekážku ich aktívnej účasti v akademickom
živote.
V akademickom priestore by sa malo vynakladať príkladné úsilie na predchádzanie
diskriminácii, presadzovanie hodnôt dôstojnosti, rešpektu a rovnosti a dodržiavanie
ľudských práv; preto by aj problematike sexuálneho obťažovania mala byť venovaná
náležitá pozornosť. Toto úsilie by malo smerovať k cieľu vybudovať v akademickom
priestore kultúru nulovej tolerancie voči akýmkoľvek prejavom sexuálneho obťažovania,
súčasťou ktorej sú aj opatrenia povzbudzujúce oznamovanie prípadov sexuálneho
obťažovania a efektívne postupy ich následného riešenia.
Je potrebné zdôrazniť, že zanedbanie prevencie a riešenia sexuálneho obťažovania v
inštitúciách je nielen protiprávnym konaním, ale aj manifestáciou inštitucionálnej zrady [5]
voči tým, ktorí by vskutku mali byť chránení. Protiváhou inštitucionálnej zrady je
inštitucionálna odvaha, definovaná ako „záväzok inštitúcie hľadať pravdu a morálne konať
napriek nepríjemnostiam, rizikám a krátkodobým nákladom. Je to prísľub ochrany a
starostlivosti o tých, ktorí sú závislí od inštitúcie. Je to kompas zameraný na spoločné
dobro jednotlivcov, inštitúcií a sveta. Je to sila, ktorá transformuje inštitúcie na
zodpovednejšie, spravodlivejšie a efektívnejšie miesta pre všetkých“ [6]. Kiež je táto
príručka pre vysoké školy inšpiráciou k hľadaniu takých ciest vysporiadania sa s neľahkou
a citlivou problematikou sexuálneho obťažovania, ktoré budú demonštráciou
inštitucionálnej odvahy.
Príručka, ktorú Vám predkladáme, poskytuje základnú orientáciu v problematike
sexuálneho obťažovania; ponúka jej vymedzenie, paletu foriem, výskumne podložené dáta
o výskyte tohto javu a spektre jeho potenciálnych dôsledkov. Text príručky sprevádzajú
podnetné výroky z kvalitatívneho výskumu, ktorého sa zúčastnili študenti a študentky so
skúsenosťou sexuálneho obťažovania na akademickej pôde na Slovensku. Príručka
približuje aj nástroje prevencie a riešenia sexuálneho obťažovania na vysokých školách a v
závere prináša kľúčové informácie pre osoby, ktoré zažili sexuálne obťažovanie.
Príručka je adresovaná všetkým osobám, ktorých život je aktuálne spätý s akademickou
pôdou, či už sú v pozícii študujúcich alebo interných a externých zamestnancov a
zamestnankýň. Môže im pomôcť jasnejšie rozlišovať nežiadúce správanie, zvýšiť
povedomie o ich právach i o spoločnej zodpovednosti za úroveň organizačnej a
spoločenskej kultúry. Príručka môže poslúžiť ako sprievodca v procese vytvárania
interných smerníc zameraných na prevenciu sexuálneho obťažovania a/alebo pri
aktualizácii etických kódexov, s cieľom aby v ich obsahu bola predmetná problematika
explicitným spôsobom zohľadnená. Konkrétna podoba týchto dokumentov bude musieť byť
vždy šitá na mieru špecifikám konkrétnej vysokej školy. Ich dôsledná implementácia do
reálneho života bude následne každodennou výzvou pre všetkých, ktorí chcú byť verní

4
poslaniu vysokých škôl. Zoči voči konkrétnym výzvam týkajúcim sa problematiky
sexuálneho obťažovania na vysokých školách, prajeme všetkým zainteresovaným potrebnú
mieru odvahy.
doc. ThDr. Mgr. Slávka Karkošková, PhD.
Zoznam použitej literatúry v predhovore
[1] Prezentované v kapitole 2 tejto príručky.
[2] Zákon č. 365/2004 Z. z. Zákon o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o
ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný
zákon)
[3] § 1, ods. 2) Zákona č. 131/2002 Z. z. Zákon o vysokých školách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov
[4] § 1, ods. 4), písm. a) Zákona č. 131/2002 Z. z
[5] Freyd, J. J. (2020). Shifting from Institutional Betrayal to Institutional Courage. In:
Institutional courage and dignity in responses to sexual harassment and violence in
institutional settings – NASEM Action Collaborative Summit, 19 October 2020.
[6] Center for Institutional Courage, Inc. (2020). https://www.institutionalcourage.org/

5
1. O čo ide pri sexuálnom
obťažovaní a ako sa prejavuje
1.1. Definícia a zakázané prejavy sexuálneho obťažovania
Pojem sexuálneho obťažovania sa dostal do našej legislatívy prijatím novely k
antidiskriminačnému zákonu v roku 2008
1
[1]. Podľa tohto zákona je sexuálne obťažovanie
diskrimináciou na základe pohlavia/rodu a je zakázané. V § 2a ods. (5) je definované
nasledovne:
Sexuálne obťažovanie je verbálne, neverbálne alebo fyzické správanie sexuálnej povahy,
ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť narušenie dôstojnosti osoby a ktoré
vytvára zastrašujúce, ponižujúce, zneucťujúce, nepriateľské alebo urážlivé prostredie [2].
Debrecéniová sexuálne obťažovanie vo svojom komentári k antidiskriminačnému zákonu
bližšie objasňuje takto: „Pri sexuálnom obťažovaní je obťažovaná osoba podrobená
zaobchádzaniu, ktoré je pre ňu nepríjemné, nežiaduce a ktoré narúša jej ľudskú
dôstojnosť. Má však sexualizovanú povahu. [...] Medzi najzávažnejšie formy sexuálneho
obťažovania patrí sexualizované násilie
2
, napríklad znásilnenie. Sexuálne obťažovanie nie
je prejavom alebo výsledkom toho, že by sa ľudia, ktorí ho produkujú, nevedeli ovládať, ale
toho, že si takýmto spôsobom dokazujú nad inými osobami svoju moc alebo prevahu“ [3].
1
Právny základ definície sexuálneho obťažovania je prevzatý z čl. 2 písm. d) smernice Rady 2004/113/ES z 13. decembra
2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich
poskytovaniu, podľa ktorého „sexuálne obťažovanie znamená, keď k nežiaducemu verbálnemu, neverbálnemu alebo
fyzickému správaniu sexuálnej povahy dochádza s úmyslom alebo s následkom narušenia dôstojnosti osoby, najmä pri
vytvorení zastrašujúceho, nepriateľského, ponižujúceho, zneucťujúceho alebo urážlivého prostredia“.
2
V prípade, ak ide o sexualizované násilie, ide o trestný čin podľa Trestného zákona. Vtedy treba kontaktovať Políciu (158).
Skutková podstata trestného činu znásilnenia je upravená v § 199 Trestného zákona. Konanie páchateľa spočíva v tom, že
násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti ženu k súloži alebo na taký čin zneužije jej bezbrannosť. Skutková
podstata trestného činu sexuálneho násilia je upravená v § 200 Trestného zákona. Konanie páchateľa spočíva v tom, že
páchateľ násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti inú osobu k orálnemu styku, análnemu styku alebo k iným
sexuálnym praktikám, alebo na taký čin zneužije jej bezbrannosť. Na rozdiel od trestného činu znásilnenia terčom útoku pri
trestnom čine sexuálneho násilia môže byť podľa zákona nielen žena, ale aj muž. Zdroj:
https://www.zastavmenasilie.gov.sk/odporucania-policie#entry:1793

6
“A hlavne, oni sú stále profesori. (...) Oni sa cítia podľa mňa tak trošku
neohrození. (...) On má reálne akože moc mi nedať spraviť predmet, nedať mi ho
spraviť na ďalší rok, a tým pádom ma vyhodia zo školy. ”
Hana
3
V právnickej literatúre sa môžeme stretnúť so sexuálnym obťažovaním quid pro quo (niečo
za niečo) a vytváraním nepriateľského prostredia. O prvom hovoríme ak osoba
v nadriadenej pozícii navrhne inej osobe výhody za „sexuálnu láskavosť“, alebo sa jej
vyhráža dôsledkami ak sa sexuálne nepodriadi napr. že nespraví skúšku [4]. Vytváranie
nepriateľského prostredia nastáva, keď osoba, alebo osoby vytvárajú zastrašujúce alebo
ponižujúce, či sexistické prostredie (znevažujúce ženy, alebo mužov), ktoré ovplyvňuje
kvalitu života iných ľudí v tomto prostredí. Môže zahŕňať všetky typy správania a konania
sexuálnej alebo inej znevažujúcej a obťažujúcej povahy, ktoré znepríjemňujú a sťažujú
študijný, či pracovný výkon [5].
Za sexuálnym obťažovaním je niekoľko rôznych príčin [6, 7]:
● potreba potvrdiť si vlastnú moc v situácii, keď druhý človek nemôže odmietnuť, napr.
asymetrický vzťah učiteľ/učiteľka a študent/študentka;
● potreba druhými manipulovať a mať nad nimi mocenskú prevahu, napr. v rovesníckych
vzťahoch medzi študentmi a študentkami;
● nezrelá potreba potvrdiť si sexuálnu atraktivitu s menším rizikom odmietnutia;
● nerešpektovanie hranice medzi formálnou a neformálnou sférou, napr. ak je
obťažujúcou osobou vyučujúci či vyučujúca a prekračuje hranice profesionálneho
vzťahu so študentkami a študentmi;
● neznalosť a necitlivosť k etickým normám, ktoré existujú v pracovnom/študijnom
prostredí;
● neporozumenie a necitlivosť k potrebám a želaniam druhých ľudí.
3
Citáty sú z rozhovorov so študentkami, ktoré zažili na vysokej škole sexuálne obťažovanie. Mená sú uvedené
anonymne.

7
Čo všetko môže byť považované za sexuálne obťažovanie?
4
“Bol to vyučujúci, ktorý nebol nejaký kontaktný (...) ale na hodinách bol hrozne
nevhodný, on dával sexuálne vtipy, sexuálne narážky, veľmi často napríklad
rozprával o tom, ako on vzdychá (...) a bolo to fakt nepríjemné a aj sa tak díval
po dievčatách a on to vôbec netajil (...).”
Mária
Rodové obťažovanie (resp. rodovo
motivované obťažovanie) zahŕňa
mnohé prejavy verbálneho a
neverbálneho správania,
obsahujúce urážajúce, nenávistné a
ponižujúce sexistické postoje o
ženách alebo mužoch založené na
všeobecných presvedčeniach (tzv.
rodových stereotypoch) o nich (o
ich schopnostiach, záujmoch,
vlastnostiach, vzájomných
vzťahoch, atď.). [5, 8]
Príklady
• rozprávanie príbehov alebo vtipov so
sexuálnym podtónom;
• nemiestne sexuálne poznámky;
• útočné poznámky napr. vulgárne
nadávky;
• „sexistické” poznámky znevažujúce
mužov alebo ženy - napr. ženy sú príliš
emocionálne, aby boli vedkyňami; muži
sú technicky zručnejší, ale
neemocionálni; ženy sú dobré len do
postele; muži rozmýšľajú len penisom;
• znevýhodňovanie na základe
pohlavia/rodu;
• zvýhodňovanie na základe
pohlavia/rodu;
• používanie (ukazovanie, šírenie) zjavne
sexuálnych materiálov počas výučby;
• komentovanie vzhľadu napr. hodnotenie
tela, jeho častí, oblečenia.
4
Najrozsiahlejšie výskum v tomto smere realizovala psychologička Luis Fitzgerald, ktorá vytvorila trojčlenný klasifikačný
systém, ktorý rozdeľuje sexuálne obťažovanie do odlišných, ale prepojených kategórií, a to sexuálny nátlak (sexual coercion),
neželaná sexuálna pozornosť (unwanted sexual attention) a rodové obťažovanie (gender harassment) [8].

8
Neželaná sexuálna pozornosť
predstavuje neželané správanie
sexuálnej povahy namierené
priamo voči konkrétnej osobe.
Obsahuje neželané pokusy
o zblíženie [9, 10].
Príklady
● neželaná komunikácia sexuálnej
povahy napr. posielanie
nevyžiadaných fotiek/obrázkov so
sexuálnym podtónom
prostredníctvom e-mailov, smsiek,
sociálnych sietí; kladenie otázok
o sexuálnom živote a vnášanie témy
sexu do diskusie hoci sa to netýka
výučby; oplzlé sexuálne gestá počas
výučby alebo skúšky;
● neželané sexuálne sugestívne
pohľady napr. obkukovanie,
poškuľovanie, žmurkanie;
● neustále pozvania na rande alebo
ponuky na sex (napriek odmietnutiu);
● neželané prieniky do osobného
priestoru napr. natlačenie sa na
osobu, nakláňanie sa nad
osobou, ruka cez plecia, na kolene;
● neželané sexuálne dotýkanie napr.
plesnutie po zadku, siahanie na
stehná/prsia.
Sexuálny nátlak je psychické
naliehanie alebo použitie fyzickej
sily s cieľom donútenia osoby do
sexuálneho správania [8].
Príklady
● naznačovanie výhod (napr. istoty
pozitívneho výsledku skúšky) výmenou
za sexuálne služby;
● naznačovanie negatívnych následkov
plynúcich z toho, ak osoba odmietne
sexuálne zblíženie napr. skúškové
obdobie nemusí dopadnúť dobre;
● prenasledovanie (stalking), teda
neželané fyzické alebo elektronické
zasahovanie do osobného života;
● sexuálny útok/znásilnenie alebo pokus
o sexuálny útok/znásilnenie.

9
“On mi len tak žoviálne položil ruku na stehno (...) ja normálne ako keby som
zmrzla. (...) ja som sa cítila úplne, ako keby som mala nejakú paralýzu. On
rozprával, ja som bola ticho a vôbec som sa nesústredila na to, čo rozpráva, ja som
sa sústredila iba na tú ruku, a že toto už určite nie je v poriadku.”
Barbora
“Je viacero z nich, ktorí majú dvojzmyselné reči na dennom poriadku a teraz
vlastne pre tú situáciu s koronavírusom, tak musíme mať online hodiny (...) a to sú
bežne poznámky typu: „A nie že vám bude zápočet robiť váš milenec, on nech vám
robí iné veci!“
Kristína
Rodovo motivované obťažovanie i neželaná sexuálna pozornosť patria k formám
sexuálneho obťažovania, ktoré bývajú zriedka vnímané ako problematické. Takéto
obťažovanie je často podceňované a neviditeľné. Avšak samotný sexuálny nátlak býva len
“vrcholom ľadovca” v sexistickej organizačnej kultúre (viď obrázok č. 1).
„(...) počas celého jedného polhodinového monológu som si musela vytrpieť to, že
vlastne aký typ ženy by som mala byť, aby ma chlap rešpektoval, vážil si ma, a
teda asi aby som si našla chlapa, tak ja som tak ticho sedela.”
Katarína
Sexuálne obťažovanie môže byť viditeľné okoliu, ale aj nepozorované. Často sa totiž deje
napr. za zavretými dverami kabinetu alebo cez sociálne siete. Môže mať formu fyzickú
(napr. dotyky), verbálnu (napr. nadávky), ale aj online (napr. správy a fotky na sociálnych
sieťach). Môže sa stať jednorazovo, ale aj opakovane. V akademickom prostredí k nemu

10
môže dôjsť počas výučby, v iných priestoroch vysokej školy ako kabinet, laboratóriá
a chodby, ale aj na internátoch.
“Každý deň mi volal, písal, na Facebooku, písal mi SMSky. A ja už som nevedela, čo
mám spraviť.”
Kristína

11
)

12
1.2. Sexuálne obťažovanie vo vysokoškolskom prostredí – čo
sú jeho špecifiká?
Aj keď máme tendenciu vnímať sexuálne obťažovanie ako individuálny problém, resp. ako
neetické správanie malého počtu problematických jedincov, výskum zdôrazňuje
organizačnú klímu a kultúru ako faktory, ktoré takéto správanie umožňujú či
dokonca uľahčujú [11, 12]. Oblasť školstva a vzdelávania bola na Slovensku už v minulosti
označená za priestor s vysokým výskytom sexuálneho obťažovania [13, 14]. Preto je nutné
vnímať a upozorňovať na organizačné faktory akademického prostredia, ktoré môžu
dopomáhať k pretrvávaniu sexuálneho obťažovania v tomto prostredí.
Kolektív autorov a autoriek štúdie o sexuálnom obťažovaní v prostredí severoamerických
štúdií medicíny, technických vied a inžinierstva zdôrazňuje [15] 4 faktory organizačnej
kultúry a klímy, ktoré prispievajú k páchaniu a netrestaniu sexuálneho obťažovania
v akademickom prostredí:
Hierarchická štruktúra a závislosť študentov a študentiek
od vyučujúcich (i od mentorov a mentoriek)
Hierarchická organizácia pedagogickej práce v akademickom prostredí môže komplikovať
riešenie prípadov sexuálneho obťažovania. Deje sa tak hlavne v prípadoch kde:
● študenti a študentky svojím hodnotením závisia primárne od jedného človeka (napr.
v prípade školenia záverečných prác) [16];
● skúšanie a akademická práca sa deje v „izolovaných prostrediach“ (napr. ústne
skúšanie za zavretými dverami) [17];
● sexuálne obťažovanie pácha človek, ktorý v akademickom prostredí považovaný za
nenahraditeľného (napr. garant/garantka programu) [15].

13
“Ja som druháčka a píšem s ním bakalársku prácu a je to pre mňa taká veľmi
nepríjemná situácia, lebo (...) nemôžem ísť za dekankou a povedať jej, že ma
obťažoval alebo že jeho správanie nie je v poriadku. Pretože on by ma potom úplne
potopil.”
Kristína
V akademickom prostredí, kde sú študenti/študentky s vyučujúcimi vo vzťahu závislosti,
vzniká nerovnováha moci, keďže v tomto prostredí vyučujúci určujú študijné a iné pravidlá.
Zároveň je v akademickom prostredí pomerne bežné, že majú niektorí
zamestnanci/zamestnankyne fakulty status, vďaka ktorému je problematické správanie
prehliadané v záujme pretrvania študijného programu alebo kurzu (napr. garanti/garantky).
“Jeho pozícia je zabezpečená (...) aj keby sa to začne riešiť, tak škola ho nemôže
vyhodiť, lebo by museli zavrieť celý odbor. A na Slovensku nie je nikto iný, kto by ten
odbor mohol viesť, keďže je to taký malý svet.”
Barbora
Neformálne komunikačné kanály a problém s anonymitou
a transparentnosťou
Akademické prostredie môže vytvárať klímu, v ktorej je sexuálne obťažovanie vnímané ako
„verejné tajomstvo“ [13, 18]. Aj keď sa v tejto komunite šíria informácie o „problematických
osobách“, zriedka dochádza k ich trestaniu alebo sankcionovaniu ich správania.

14
“U nás funguje celkom taká kolektivita, takže my sa bavíme so staršími študentmi
(...) a nás už starší upozorňovali, tak nekonkrétne hovorili, že „Hm, na tebe si zgustne,
ty si také pekné dievčatko, že na teba isto bude mať nejaké narážky (...). A ešte nám
radili, aby sme si nedávali sukne, (...), lebo že on to bude komentovať.”
Mária
Prešetrovanie sexuálneho obťažovania v akademickom prostredí tiež komplikuje obava, že
by sa osobné informácie mohli šíriť neformálne v komunite študujúcich i vyučujúcich. To,
či sa osoba rozhodne podať sťažnosť alebo nie, môže byť značne ovplyvnené jej
(ne)dôverou v to, či organizácia dokáže zabezpečiť ochranu a dôvernosť informácií
v priebehu prešetrovania incidentu [19].
Systém meritokracie
5
, ktorý nezohľadňuje sexuálne obťažovanie ako
prax ovplyvňujúcu kvalitu života a štúdia
Pod meritokraciou v akademickom prostredí rozumieme výslovné zameranie sa na
výsledky a úspechy, ktoré môže zneviditeľňovať ťažkosti v ich dosahovaní a zraniteľnosť
niektorých osôb v tomto prostredí. Organizačná kultúra dbajúca na princípy meritokracie
môže vytvárať problematické predstavy o tom, kto je dobrý a zlý študent/študentka. Od
osôb, ktoré zažívajú sexuálne obťažovanie, môže kolektív očakávať, že sa s problémom
vysporiadajú „profesionálne“ – a to tak, že nebudú na problematické správanie
upozorňovať [20]. Meritokratické vnímanie študentov a študentiek zároveň môže viesť
k zneviditeľňovaniu dopadov sexuálneho obťažovania na ich študijné výsledky a vzťah
k škole [21, 22].
5
Pod meritokraciou rozumieme takú kultúru, v ktorej je udeľované ľuďom uznanie na základe ich zásluh a pracovitosti. V tejto
kultúre je kladený dôraz na výsledky a úspechy jedincov.

15
“Ten vyučujúci akurát spôsobil, že sme prestali chodiť na hodiny úplne. Myslím, že
som bola raz alebo dvakrát na jeho prednáškach, odkedy som si všimla, aký je.
A snažila som sa mu vyhýbať, ako sa len dalo (...).”
Mária
Sexuálne obťažovanie v akejkoľvek podobe môže viesť k zníženej produktivite, strate
dôvery k vyučujúcim, snahe vyriešiť problém vyhýbaním sa vyučujúcim či úplným
opustením fakulty alebo študijného programu [23].
“Ja som to v sebe tak uzavrela, že v podstate musím nejako dokončiť tú bakalárku,
musím mať aspoň bakalársky titul a na magisterský už budem ašpirovať na inej
univerzite alebo teda aspoň v inom odbore (...).”
Kristína
Sexistická organizačná kultúra a „mačizmus“ v akademickom prostredí
Rodové zastúpenie a pomer mužov a žien v akademickom prostredí má vplyv na
organizačnú klímu. Pracovné kolektívy, v ktorých zásadne prevažujú muži, môžu klásť väčší
dôraz na súťaživosť a agresivitu. V týchto kolektívoch môžu zároveň ženy, ktorých je
signifikantne menej, pôsobiť ako narušiteľky „mužských hodnotových klubov“ [24].
Sexuálne obťažovanie je v mnohých organizáciách bežnou praxou, ktorá je symptómom
sexistickej organizačnej kultúry, kde je sexuálne obťažovanie považované za bežnú formu
socializácie [25, 26, 27]. Pretrvávanie sexistickej organizačnej kultúry môže mať dlhodobé
negatívne vplyvy na motiváciu a vzájomnú dôveru v kolektíve. Napríklad v prostredí, kde
často dochádza k sexualizácii študentiek či študentov, môžu mať ostatní študenti pocit
systematického znevýhodňovania [16, 28].

16
“Tam sa to nevníma ako problém, tam sa to vníma ako bežná vec. Málokto to
identifikuje ako niečo mimo normy alebo mimo toho, čo by malo byť. Takže ani si to
popravde neviem predstaviť, že ako to riešiť, lebo neviem, že za kým by som mala ísť.
Lebo viem, že dekan je úplne taký istý, že vlastne všetci tam žijú, že je to normálne.”
Hana

17
1.3. Šedá zóna sexuálneho obťažovania – profesionalita
a vzťahy v akademickom prostredí
V téme sexuálneho obťažovania sa tiež stretávame s konaním a vzťahmi na akademickej
pôde, ktoré spadajú do tzv. „šedej zóny“. Hovoríme o takom konaní, kedy dochádza k
búraniu profesionálneho prístupu vo vzťahu vyučujúcej/vyučujúceho voči
študentovi/študentke a k vytváraniu osobných – romantických či sexuálnych väzieb [16].
O nastolenie neformálnych vzťahov či intímne zblíženie sa môžu pokúšať vyučujúci
a vyučujúce i samotní študenti a študentky. O šedej zóne sexuálneho obťažovania však
hovoríme preto, že v akademickom prostredí existuje hierarchia vzťahov, z ktorej vyplýva
autorita vyučujúcich, ako aj nevyhnutnosť vzájomného profesionálneho správania.
Vyučujúci by mali brať na zreteľ svoju pozíciu osôb s autoritou a vplyvom v akademickom
prostredí. Keďže majú študenti a študentky voči nim ako nadriadeným osobám rešpekt,
môže to redukovať ich schopnosť slobodne sa rozhodovať [28]. Ak je nadväzovanie
vzťahov zo strany študentov a študentiek nevyžiadané alebo nevítané, no nedokážu sa
napríklad zo strachu o svoje známky ohradiť, môže to na nich pôsobiť mätúco,
zastrašujúco či až donucujúco.
“Potom mi už začínal aj volať každý deň, aj písať správy. Tak ja som prestala na jeho
hodiny chodiť. Lebo som si tak trošku uvedomovala, čo sa deje, ale tiež som
nevedela, (...) som nevedela úplne ako prísť za starším mužom, ktorý je vážený
a povedať mu, že si myslím, že sa mu páčim, ale že v podstate o to nestojím.”
Barbora
Aj keď je snaha o osobnejší prístup voči študentom a študentkám v akademickom
prostredí vnímaná ako žiaduca, vyučujúci a vyučujúce by sa mali vyvarovať stretávania so
študentmi a študentkami mimo školy na aktivitách, ktoré môžu narúšať profesionálne
vzťahy. Ide napríklad o súkromné stretnutia, ktoré zahŕňajú konzumáciu alkoholu, či
súkromné stretnutia u vyučujúcich doma a pod. K narúšaniu profesionálneho vzťahu
medzi vyučujúcimi a študentmi/študentkami môže tiež dochádzať v situáciách kedy sa

18
vyučujúci/vyučujúce venujú intímnym debatám so študentmi a študentkami o ich
partnerskom či sexuálnom živote.
“On sa začal zaujímať o moju situáciu, začal mi postupne rozprávať o svojich
problémoch, ja som vedela veľa informácií o ňom, on veľa vecí o mne a začal mať aj
také dvojzmyselné narážky. To bolo o tom, že večer sa ma pýtal, že „Čo máš na
sebe?“
Kristína
Hoci niekedy môžu pokusy o narušenie profesionálneho vzťahu prichádzať zo strany
samotných študentov a študentiek (napr. ak neverbálne vyjadrujú sexuálny záujem
o vyučujúcich alebo priamo verbálne navrhujú sexuálne zblíženie), zodpovednosť za
udržanie profesionálnych hraníc prináleží osobám v pozícii autority. Vyučujúci/vyučujúce
by nemali porušenie profesionálneho prístupu ospravedlňovať tým, že iniciatíva
prichádzala zo strany študentov/študentiek.
Samostatnou otázkou sú preto romantické vzťahy medzi vyučujúcimi a študujúcimi.
Napriek tomu, že sa jedná o konsenzuálne a dobrovoľné vzťahy, je nutná istá obozretnosť.
Tá vychádza z poznania, že existencia týchto vzťahov narúša hranice profesionálneho
vzťahu. Vyučujúci/vyučujúca ako zamestnankyňa a kolegyňa v akademickom kolektíve
disponuje voči študentovi/študentke značnými zdrojmi a statusom, ktorými môže uškodiť
v prípade konfliktu medzi partnermi [28, 29, 30]. Avšak aj bez konfliktov tento vzťah na
pracovisku vytvára stret záujmov a môže viesť v kolektíve (vyučujúcich i študentov a
študentiek) k podozreniu z favoritizmu a vytvárať klímu nedôvery [15]
6
.
Mnohé univerzity v Európe s cieľom predchádzať neférovému zaobchádzaniu, ktoré by
mohlo vzniknúť z týchto vertikálnych vzťahov (medzi študujúcou osobou a vyučujúcou
osobou), zaviedli smernice, ktoré vzťahy pripúšťajú, no vyžadujú obozretnosť
a informovanie nadriadených.
6
Názory študentov a študentiek na vzťahy s vyučujúcimi sa rôznia. V prieskume Inštitútu pre výskum práce a rodiny z roku
2020 67 % študentiek a 66 % študentov súhlasilo s tvrdením, že vyučujúci/vyučujúce by nemali mať romantické vzťahy so
študentmi a študentkami.

19
2. Výskyt sexuálneho obťažovania
na vysokých školách v zahraničí
a na Slovensku
2.1. Zahraničné výskumy (USA a Európa)
Podľa starších i súčasných prieskumov v severoamerickom prostredí ženy zažívajú
sexuálne obťažovanie častejšie ako muži. No obťažovanie môže negatívne vplývať na obe
pohlavia [31, 32].
“Nehovorím, že sa toto nedeje mladým mužom, jasné, že sa im to deje, ale (...)
nevidela som asi ešte vyučujúcu, ktorá by takto verejne o tom rozprávala, lebo už sa
to berie ako norma, že sa takto ľudia správajú k mladým ženám, (...) že to nikto
neberie ako sexuálne obťažovanie.”
Kristína
Výsledky výskumu od Huerta a jej kolegýň (2006) potvrdili čísla zistené už v 80-tych a
90-tych rokoch 20. storočia [33]. 56,6 % respondentiek malo minimálne raz skúsenosť so
sexuálne obťažujúcim správaním. 92,4 % z nich malo skúsenosť s rodovým obťažovaním,
53 % zažilo neželenú sexuálnu pozornosť a 4,8 % uviedlo, že boli vystavené sexuálnemu
nátlaku. Obťažovania sa dopustilo 75 % rovesníkov študentov a 25 % študentiek uviedlo,
že ich obťažovali zamestnanci a zamestnankyne fakulty. Viac ako 80 % páchateľov
obťažovania predstavovali muži.
Štúdia Rosenthal, Smidt a Freyd (2016) tiež odhalila, že sexuálne obťažovanie zostáva
relatívne bežné vo vysokoškolskom vzdelávaní [34]. Výsledky ukázali, že 38 % študentiek a
23,4 % študentov zažilo sexuálne obťažovanie zo strany zamestnancov a zamestnankýň. 13
% študentiek zažilo jeden incident, 7,7 % dva incidenty a 17,5 % tri a viac incidentov. Zo
strany iných študentov a študentiek zažilo sexuálne obťažovanie 57,7 % študentiek a 38,8

20
% študentov. Z tých, ktorí zažili sexuálne obťažovanie, len 6,4 % nahlásilo incident.
Väčšinu skúseností s obťažovaním predstavoval sexuálne útočný jazyk, gestá alebo
obrázky (59,1 %).
V nórskom výskume Sivertsena a kolektívu (2019) realizovanom na vzorke 50 054
respondentov a respondentiek, až 24,2 % z nich (31,3 % žien, 8 % mužov) uviedlo, že počas
štúdia na vysokých školách zažili sexuálne obťažovanie [35]. 16,7 % z nich (21,6 % žien a
5,7 % mužov) zažilo sexuálne obťažovanie za posledný rok. Najčastejšie formy zažitého
sexuálneho obťažovania boli nepríjemné sexuálne poznámky, návrhy alebo komentáre o
tele a neželané dotýkanie, objímanie a bozkávanie (oboje po 15,4 %). Znásilnenie a pokus o
znásilnenie hlásilo 3,4 % respondentiek a 2,1 % respondentov.
Šaldová, Tupá a Vohlídalová (2009) v Českej republike realizovali dotazníkový prieskum
(2008-2009)
7
zameraný na zisťovanie skúseností študentiek a študentov so sexuálnym
obťažovaním a na ich postoje vo vzťahu k nemu [28]. Výsledky ukázali, že niektorú z
foriem sexuálneho obťažovania zažilo približne 66 % študujúcich; 18 % malo skúsenosti s
neželanou sexuálnou pozornosťou zo strany vyučujúcich a okolo 9 % sa stretlo so
sexuálnym nátlakom. Najviac skúseností mali študenti a študentky so zosmiešňujúcimi
poznámkami o ich vzhľade, schopnostiach a vlohách k určitým povolaniam (konkrétne 47
% študentov a 53 % študentiek). Celkom 12 žien a 1 muž uviedli (1,8 %), že sa s nimi
vyučujúci snažil nadviazať intímny vzťah.
Najnovší prieskum skúseností so sexuálnym obťažovaním a násilím vo vzťahu k študentom
a študentkám českých vysokých škôl uskutočnila v roku 2020 organizácia Konsent [37].
Z analýzy dát získaných od 1436 respondentiek a respondentov vyplynulo, že 21,5 % z nich
malo skúsenosť so znásilnením alebo pokusom o znásilnenie, ktorý sa odohral počas
vysokoškolského štúdia. Viac ako jedna tretina z nich uviedla, že sa to odohralo priamo na
akademickej pôde alebo to bolo spojené s univerzitou. V 78 % prípadov išlo o
páchateľa/páchateľku na rovnakej hierarchickej úrovni (resp. o rovesníka/rovesníčku v
školskom prostredí). No napriek tomu 85 % opýtaných uviedlo, že situáciu nikde
nenahlásili. Najčastejšie udávané dôvody boli, že nevedeli na koho sa obrátiť, neboli si istí
závažnosťou situácie, za situáciu sa hanbili alebo to bolo príliš psychicky náročné.
Zásadnou informáciou je tiež to, že až 98,7 % študentov a študentiek uviedlo, že nedostali
od vysokej školy žiadnu informáciu o sexuálnom obťažovaní, ani o tom ako ho riešiť.
7
Prieskum prebehol na prelome rokov 2008 a 2009 v rámci jednej vybranej fakulty pražskej vysokej školy a zahŕňal 700
študujúcich v magisterskom a bakalárskom študijnom cykle, z toho 464 študentiek a 236 študentov [28, 36].

21
2.2. Výskumy uskutočnené v slovenských podmienkach
Podľa Európskeho prieskumu FRA z roku 2012, ktorý sa venoval násiliu na ženách, na
Slovensku až 49 % žien a dievčat vo veku od 15 rokov zažilo počas svojho života nejakú
formu sexuálneho obťažovania [38]. Šesť najzávažnejších foriem sexuálneho obťažovania
zažilo 40 % z nich za posledných 12 mesiacov. 22 % respondentiek zažilo obťažovanie od
niekoho zo školského prostredia za posledných 12 mesiacov. Nižšie uvedený graf
poukazuje na vysokú prevalenciu skúseností so sexuálnym obťažovaním v školskom
prostredí na Slovensku (viď graf č. 1).
Graf č. 1: Prevalencia sexuálneho obťažovania a skúsenosti v školskom prostredí (%)
25
22
17
17
16
16
15
15
14
13
13
12
12
11
11
11
10
9
9
8
8
8
6
6
6
6
5
5
3
Švédsko
Slovensko
Bulharsko
Francúzsko
Česká republika
Nemecko
Estónsko
Holandsko
Luxembursko
Dánsko
Rumunsko
Fínsko
Priemer EÚ
Rakúseko
Taliansko
Slovnisko
Chorvátsko
Belgicko
Cyprus
Macedónsko
Írsko
Veľká Británia
Španielsko
Litva
Lotyško
Malta
Poľsko
Portugalsko
Grécko

22
V akademickom roku 2019/2020 realizoval Inštitút pre výskum práce a rodiny výskum
obťažujúceho a diskriminačného správania na slovenských vysokých školách. V rámci
výskumu bolo oslovených 1621 študentov a študentiek. Ich priemerný vek bol 23 rokov
a najčastejšie (64 %) študovali v 4-6. ročníku vysokoškolského štúdia. Z výsledkov
výskumu vyplýva, že až 76 % študentov a študentiek slovenských vysokých škôl sa počas
štúdia (na ich súčasnej vysokej škole) stretlo s rodovo motivovaným obťažovaním (65 % z
nich sa s ním stretlo opakovane). Išlo napr. o vtipy, komentáre so sexuálnym podtónom
alebo znevažujúce poznámky na ženy či mužov. 46 % zo všetkých študentov a študentiek
uvádzalo tiež skúsenosť s nechcenou sexuálnou pozornosťou (z toho 36 % opakovane). Tu
išlo napr. o snahu o zblíženie, nevyžiadané zdieľanie materiálov so sexuálnym obsahom, či
pozývanie na stretnutia napriek odmietnutiu. 3 % študentov a študentiek tiež uviedli
skúsenosť so sexuálnym nátlakom (2 % opakovane) – teda napr. so skúsenosťou
s vyhrážkami či sľubovaním výhod za sexuálne zblíženie (graf č. 2).
Graf č. 2: Prevalencia sexuálneho obťažovania podľa klastrov (%)
76
46
3
65
36
2
rodovo motivované obťažovanie
sexuálna pozornosť
sexuálny nátlak
Celkovo Opakovane

23
Výskum sa tiež študentov a študentiek dopytoval, kto sa obťažujúceho správania vo
vysokoškolskom prostredí dopúšťal (graf č. 3). Najčastejšie sa ako osoba, ktorá sa dopúšťa
obťažujúceho správania, objavoval študent-muž (37 % prípadov), potom učiteľ-muž (24 %
prípadov) a následne študentka-žena (23 % prípadov). V porovnaní so ženami bolo u
mužov riziko páchania sexuálneho obťažovania takmer dvakrát vyššie.
Graf č.3: Páchatelia sexuálneho obťažovania vo vysokoškolskom prostredí (%)
Celkovo učitelia a učiteľky predstavovali páchateľa resp. páchateľku sexuálneho
obťažovania až v 34 % prípadov (graf č. 4). Vo vysokoškolskom prostredí ide o osoby
s autoritou, ktoré určujú pravidlá štúdia, preto je skúsenosť s obťažujúcim správaním z ich
strany pre študentov a študentky zásadná. Ako osoby, ktoré sa dopúšťajú rodovo
motivovaného obťažovania, sa učitelia a učiteľky objavujú až v 42 % prípadov (z 1134) a
ani pri prípadoch sexuálneho nátlaku ich správanie nie je zanedbateľné (predstavujú 22 %
prípadov z 43). Ide zároveň o osoby, ktoré disponujú v akademickom prostredí značnou
mocou, preto môže byť pre študentov a študentky náročné túto situáciu riešiť, zveriť sa
niekomu s touto skúsenosťou, či vyhľadať pomoc.
Výskum sa zároveň dopytoval študentov a študentiek na skúsenosti s obťažujúcim
správaním od iných osôb prítomných v akademickom prostredí. Aj skúsenosť
s obťažujúcim správaním od rovesníka či rovesníčky (t. j. inej študentky či študenta) môže
37
24
23
študent - muž
učiteľ - muž
študentka - žena

24
mať zásadný vplyv na pocit bezpečia či výsledky štúdia. Je však nutné brať na zreteľ, že
naši respondenti a respondentky prichádzajú častejšie do kontaktu s inými študentmi
a študentkami než s učiteľmi a učiteľkami, preto sa rovesníci a rovesníčky tiež častejšie
objavujú ako osoby, ktoré sa dopúšťajú obťažujúceho správania. Študentky a študenti sa
vo výskume objavujú ako osoby, ktoré sa dopúšťajú hlavne neželanej sexuálnej pozornosti
(v 82 % prípadov z 666) a sexuálneho nátlaku (v 78 % prípadov z 43).
Graf č. 4: Učitelia a učiteľky a prevalencia sexuálneho obťažovania podľa klastrov (%)
Pokiaľ ide o otázku, na akých miestach k sexuálnemu obťažovaniu dochádza, z výsledkov
výskumu vyplynulo, že všetky formy obťažujúceho správania sa najčastejšie diali počas
11.6
9.2
30.5
10.1
3.8
11.4
Sexuálny nátlak
Nechcená sexuálna pozornosť
Rodovo motivované obťažovanie
Učiteľka0žena Učiteľ0muž

25
vzdelávacieho procesu a v rámci prestávok (rovnako po 28 %) či na internátoch (19 %).
Nemožno tiež zabúdať na „online“ priestor, v ktorom sa odohralo až 12 % incidentov
uvedených študentmi a študentkami. Skúsenosti s rodovo motivovaným obťažovaním
študenti a študentky najčastejšie zažívali počas edukačného procesu a v rámci prestávok.
K prejavom nechcenej sexuálnej pozornosti najčastejšie dochádzalo počas prestávok
a v prostredí internátov. Sexuálny nátlak sa taktiež najčastejšie odohráva na internáte a
počas prestávok.
Podľa výsledkov výskumu sú skúsenosti študentov a študentiek s obťažujúcim správaním
značné. No len jedna tretina študentov a študentiek, ktoré zažili obťažujúce správanie, sa
rozhodla niekomu s touto skúsenosťou zdôveriť; z toho bolo 22 % študentiek a len 9 %
študentov. Z analýzy výskumných dát vyplýva, že so závažnosťou incidentu rastie aj
potreba sa so skúsenosťou niekomu zdôveriť. Zverenie sa autorite alebo vedeniu školy je
však jednou z najzriedkavejšie zvolených možností. Najčastejšie sa študenti a študentky
obracajú na svojich spolužiakov/spolužiačky (78 %), svojich priateľov (65 %) alebo rodinu
(50 %). Študenti a študentky, ktoré sa nikomu nezdôverili so svojou skúsenosťou, ako
najčastejšie dôvody uvádzali to, že to nepovažovali za dostatočne vážny incident (27 %)
alebo to vyriešili sami/y (19 %). Len v 1 % skúseností začalo na škole oficiálne konanie voči
osobe, ktorá obťažovala (t. j. v 12 prípadoch).
Niektorí študenti a študentky uvádzali dlhodobé dopady obťažujúceho správania na ich
fyzickom či mentálnom zdraví. Z vykazovaných dopadov sa najčastejšie objavovali pocity
zraniteľnosti (7 %), strata sebaistoty (6 %) či pocity úzkosti (5 %), alebo problémy s
koncentráciou (4 %). 3 % študentov a študentiek malo depresívne stavy, vzťahové
problémy, ťažkosti s učením alebo spánkom.
Medzi študentmi a študentkami prevláda dobré scitlivenie v téme a väčšina rozpoznáva
rôzne situácie obťažujúceho správania ako sexuálne obťažovanie pokiaľ ho pácha
vyučujúci/vyučujúca. Napriek tomu, že aj právne povedomie je medzi študentmi a
študentkami pomerne rozšírené, títo a tieto uvádzajú, že im ich škola neponúkla o téme
sexuálneho obťažovania dostatočné informácie. Dve tretiny (69 %) študentov a študentiek
si je vedomých, že problematika sexuálneho obťažovania je na Slovensku legislatívne
ošetrená v antidiskriminačnom zákone, a 71 % vie, že existuje možnosť obrátiť sa
v predmetných prípadoch na súd. No iba 12 % súhlasí s tvrdením, že boli svojou vysokou
školou dostatočne informovaní o téme sexuálneho obťažovania. Informovanie o
možnostiach a nástrojoch riešenia sexuálneho obťažovania priamo na vysokej škole je teda
minimálne.

26
3. Sexuálne obťažovanie a jeho
dôsledky na jednotlivcov
a kolektívy
Štúdie venované dôsledkom sexuálneho obťažovania v akademickom prostredí hovoria
o dvoch najčastejších druhoch dôsledkov. Prvými sú dôsledky spojené so štúdiom, a teda s
prítomnosťou osoby v kolektíve a v školskom prostredí. Druhou skupinou dôsledkov je
negatívny vplyv sexuálneho obťažovania na mentálne a fyzické zdravie. Výskumy zároveň
poukazujú na to, že rôzne dôsledky obťažovania nie sú nevyhnutne naviazané na vážnosť,
resp. násilnosť konania. A teda skúsenosť s opakovanou neželanou sexuálnou pozornosťou
môže mať na osobu rovnaký i silnejší vplyv ako vážnejšie incidenty násilia [15].
Obrázok č. 2: Skúsenosti so sexuálnym obťažovaním a rôzne druhy dôsledkov
Ak hovoríme o vplyve sexuálneho obťažovania a o jeho dôsledkoch spojených so štúdiom,
máme na mysli správanie sa na pôde školy i postoje voči škole a vyučujúcim. Študenti
a študentky so skúsenosťami s obťažujúcim správaním môžu spracovávať skúsenosť so

27
sexuálnym obťažovaním rôznymi spôsobmi. Nezriedkavo sa objavuje snaha vyhýbať sa
takémuto správaniu, či až snaha o izoláciu (ide o tzv. disociáciu
8
). Osoba, ktorá zažíva
sexuálne obťažovanie, môže stratégiu vyhýbania sa sprvu pociťovať ako efektívnu, no
výskum ukazuje, že z dlhodobého hľadiska môže mať zásadné dopady na fyzické či
psychické zdravie, i na pôsobenie v akademickom prostredí [39, 40].
Snaha o izoláciu po skúsenosti so sexuálnym obťažovaním v akademickom prostredí môže
viesť k:
• nízkej spokojnosti so štúdiom a školou vo všeobecnosti;
• hnevu a negatívnym pocitom voči škole (obviňovanie vedenia školy);
• nedochvíľnosti a absentovaniu na vyučovaní;
• demotivácii, zníženej pozornosti na hodinách a zníženej produktivite;
• strachu v niektorých priestoroch (napr. ateliéry či internáty) a všeobecným pocitom
straty bezpečia;
• častej zmene predmetov či nerozhodnosti pri výbere záverečnej práce;
• myšlienkam na odchod a eventuálne aj k odchodu zo študijného programu/odboru či
školy [40].
“Nemám o to už žiadny záujem, už ma to nebaví, už ma to viac odrádza od toho
štúdia (...). Bola som veľmi namotivovaná na to, aby som spravila niečo pozitívne
alebo aby som sa tomu hlbšie venovala. A teraz mi to je úplne jedno.”
Kristína
8
Disociácia – snaha o odlúčenie alebo izoláciu pomenováva široké spektrum zážitkov fyzických i emocionálnych,
prostredníctvom ktorých sa osoba vyrovnáva s nežiaducim alebo ubližujúcim konaním iných.

28
Ak hovoríme o dôsledkoch spojených so štúdiom, nemôžeme zabúdať na to, že sexuálne
obťažovanie môže mať vplyv na pracovné a študijné kolektívy [41]. Vedie napríklad k strate
dôvery kolektívu voči vyučujúcim, zvýšenej konfliktnosti i vzájomnej nedôvere. Obťažujúce
správanie môže mať vážny vplyv na stav sociálnej klímy na škole a viesť k rozdrobeniu
skupiny [16, 42].
Dôsledky sexuálneho obťažovania na fyzické i psychické zdravie boli preukázané v rôznych
výskumoch [15, 26]
9
. Ide primárne o dôsledky ako:
• chronický stres a úzkosť;
• pocit poníženia;
• zlá nálada či dokonca depresia;
• strach;
• poruchy stravovania či spánku;
• bolesti hlavy i letargia;
• sebaobviňovanie a znížená sebadôvera;
• zvýšené užívanie návykových látok;
• hnev a znechutenie;
• znížená spokojnosť so životom všeobecne.
“Mne sa chce vracať vždy keď ho vidím. Celé sa mi to vráti vždy keď ho vidím, vtedy
sa zase tá zlosť do mňa dostane a som nahnevaná.”
Katarína
9
Značné množstvo štúdií sa však zatiaľ sústredilo primárne na ženy - študentky a ich prežívanie obťažujúceho či
znevažujúceho správania.

29
Aj keď sa u osoby so skúsenosťou so sexuálnym obťažovaním neobjavia vážnejšie
problémy ako napr. úzkosť či depresia, môže takáto skúsenosť viesť k strate sebadôvery
a dôvery vo svoje schopnosti [11]. To môže zásadne ovplyvniť dosahované výsledky vo
vzdelávaní a následne kariéru študenta i študentky.
“Občas boli dobré dni, občas boli dni, kedy som úplne strašne plakala kvôli tomu.
Občas boli dni, kedy som mala neustály stres a stiahnutý žalúdok z toho, že mi zavolá
alebo nezavolá. A občas som sa hnevala. Lebo ja som vlastne začala pochybovať
o tom, či som psychicky v poriadku a či ja som tá, (...) ktorá vlastne manipuluje
a klame.”
Barbora

30
4. Nástroje prevencie a riešenia
sexuálneho obťažovania na vysokej
škole
V situácii obťažovania vzniká zamestnávateľovi či škole povinnosť konať. Ak škola
promptne nezareaguje na sexuálne obťažovanie, môže byť braná na zodpovednosť za to,
že obťažujúce konanie pretrváva [43]. Preto je dôležitá prevencia sexuálneho obťažovania
a násilia na vysokoškolskej pôde.
Pravidlá správania sa aj na školskej pôde menia. Čo bolo akceptovateľné pred 20 rokmi sa
už dnes môže považovať za diskriminačné, neprofesionálne či sexistické. Škola je miestom
zamestnania i poskytovania služby vzdelania, preto sa od ľudí, ktorí pre ňu pracujú,
očakáva, že sa budú správať profesionálne. Vedenie školy a pedagogický kolektív majú
vytvoriť prostredie, v ktorom sa všetci/všetky študenti a študentky i zamestnanci a
zamestnankyne budú cítiť komfortne. Je potrebné vytvoriť programy, ktoré zavedú kultúru
férového a rešpektujúceho školského prostredia. V tejto kapitole sa venujeme tomu, čo by
mala vysoká škola urobiť, aby predchádzala sexuálnemu obťažovaniu a následne riešila
situácie s ním spojené.
4.1. Jasná a vymožiteľná politika: etický kódex a
monitorovanie
Z titulu antidiskriminačného zákona je nutné prípady diskriminácie či obťažovania riešiť
primárne tam, kde vznikajú, teda na akademickej pôde. Preto je dôležitým krokom zaviesť
zrozumiteľnú, záväznú a verejne dostupnú (napr. zverejnenú na internetovej stránke)
politiku prevencie a zamedzenia sexuálneho obťažovania.
Zavedenie tejto politiky jasne deklaruje stanovisko zo strany vysokej školy, že sexuálne
obťažovanie a sexuálne násilie sú neakceptovateľné. Mať politiku je potrebná, avšak nie
postačujúca podmienka; musí sa realizovať a vyžadovať aj v praxi a nielen formálne. Dobrá
prax ukazuje, že školy buď disponujú samostatnou politikou v oblasti diskriminácie a
sexuálneho obťažovania, alebo sú práva a povinnosti vo vzťahu k predmetnej problematike
výslovne ošetrené v rámci etického kódexu pre študentov/študentky, učiteľov/učiteľky i
ďalších zamestnancov/zamestnankyne školy [44].

31
Súčasťou dobre nastavenej internej politiky je aj informačná povinnosť a prístup k
informáciám. Všetci prítomní na akademickej pôde by tak mali mať nielen prístup k
informáciám o sexuálnom obťažovaní, ale aj k informáciám o jeho nahlasovaní a o tom, na
aké služby pomoci sa môžu obrátiť. Ak je to možné, vysoká škola by mala mať informácie
prístupné aj v cudzom jazyku pre zahraničné študentky, študentov a vyučujúcich.
Súčasťou poskytovaných informácií môžu byť aj kontakty na poradenstvo pre osoby, ktoré
zažívajú násilie alebo obťažovanie mimo akademického prostredia (napr. doma či na ulici),
ktoré poskytujú rôzne verejné či mimovládne organizácie (viď kontakty v prílohe č. 1).
Čo možno zahrnúť do obsahu politiky prevencie a riešenia sexuálneho obťažovania:
● definíciu sexuálneho obťažovania a násilia v spojení s relevantnou legislatívou
a zákonmi;
● zoznam zakázaného správania, príklady a možné scenáre;
● vysvetlenie čo znamená súhlas v spojení so sexuálnym správaním, ktorý síce naše
zákony nepoznajú, ale dobrou praxou je, že sa v politike vysokej školy táto téma
nachádza nad rámec legislatívy;
● vymedzenie dosahu/rámca politiky (napr. nevzťahuje sa len na výučbu a budovu školy,
ale aplikuje sa aj na kolektívy pridružené k akademickému prostrediu, ako napr.
študentská rada, odborná prax v iných zariadeniach, výskumné stáže, študijné výmeny
atď.);
● dôraz na to, že ľudia, ktorí zažili sexuálny útok, ho môžu nahlásiť polícii;
● objasnenie krokov ako vyhľadať pomoc (v rámci fakulty, univerzity, či mimo
akademickej pôdy);
● objasnenie krokov ako nahlásiť sexuálne obťažovanie alebo útok (v rámci fakulty či
univerzity);
● vysvetlenie, že v prípadoch ak ide o trestné činy, formálne šetrenie podnetu v rámci
organizácie nenahrádza kriminálne vyšetrovanie;
● informácie o potenciálnych sankciách, ktoré môžu byť uložené študentom alebo
vyučujúcim ak vedenie školy zistí, že došlo k sexuálnemu obťažovaniu alebo násiliu;
● prehlásenie, že zamestnanci/zamestnankyne i študenti/ študentky majú povinnosť
predchádzať sexuálnemu obťažovaniu a v prípade, ak sa stanú svedkami či svedkyňami
takéhoto konania, je žiadúce, aby o tom informovali kompetentné orgány.

32
Je niekoľko spôsobov, ktorými môže škola zviditeľniť svoju politiku zameranú na prevenciu
a riešenie sexuálneho obťažovania. Môže napríklad začať vypracovaním príručky pre
predchádzanie, nahlasovanie a reagovanie na sexuálny útok a sexuálne obťažovanie.
Politika a procedúra pre nahlasovanie sťažností študentiek a študentov i zamestnancov a
zamestnankýň by mali byť všeobecne známe. Informácie môžu byť viditeľné na
webstránke univerzity/fakulty, či na miestach, kde sa študenti a študentky zdržiavajú
(napr. na nástenkách alebo v zahraničí poskytujú odkazy na informácie aj na toaletách,
keďže je to miesto, ktoré navštevuje každý študent a študentka a nevidno, že si osobitne
niekde na verejnosti číta kontakty na sexuálne obťažovanie, čiže je to bezpečnejšie). Škola
o tom môže informovať cez newsletter alebo rôzne vzdelávacie kurzy. Dobrou praxou je aj
prístup k informáciám cez mobilné telefóny (napr. aplikácie) a na sociálnych sieťach. Svoju
politiku prevencie sexuálneho obťažovania by mala škola v pravidelných intervaloch
aktualizovať.
Etický kódex
Vo vysokoškolskom prostredí je dobrou praxou, ak je nulová tolerancia voči sexuálnemu
obťažovaniu súčasťou etického kódexu. Etický kódex (pre všetkých študentov
a študentky, vyučujúcich a vyučujúce, ako i ďalších zamestnancov a zamestnankyne)
objasňuje poslanie, hodnoty i princípy a ich prepojenie na najvyšší štandard etiky
a morálky. Mal by definovať formy neakceptovateľného správania a uviesť ako vážne bude
takéto správanie posudzované a ako budú tí, ktorí sa takého správania dopustia, braní na
zodpovednosť [44].
Etický kódex má definovať sexuálne obťažovanie podľa antidiskriminačného zákona a
obsahovať informácie o formách sexuálneho obťažovania uvedených v kapitole 1.1. Príklad
toho, ako môže etický kódex zahŕňať sexuálne obťažovanie, uvádzame v prílohe č. 2.
Dohľad nad dodržiavaním etického kódexu by mal byť v pôsobnosti samostatného orgánu
zriaďovaného na pôde fakulty či univerzity, teda tzv. etickej komisie. V agende a
kompetenciách etickej komisie môže byť prešetrovanie podnetov na porušenie etického
kódexu a teda aj prešetrovanie prípadov sexuálneho obťažovania.

33
Monitorovanie
Interná politika školy, ktorá obsahuje procedúry na podávanie sťažností, nápravné
opatrenia i formy osvety a vzdelávania v problematike sexuálneho obťažovania, by mala
byť pravidelne monitorovaná pokiaľ ide o efektívnosť týchto nástrojov a ich využívanie.
Vysoká škola by mala uchovávať detailné a dôverné záznamy všetkých sťažností a správ
z ich prešetrenia (aj tých ktoré neprešli celým procesom) na zabezpečenom mieste,
s cieľom monitorovať aké úsilie v oblasti prevencie sexuálneho obťažovania bolo
vynaložené a prijať prísnejšie opatrenia v prípade opakovaných porušení etického kódexu.
Záznamy by mali obsahovať aj údaje týkajúce sa odboru, pohlavia/rodu účastníkov a
účastníčok, výsledku prešetrenia sťažnosti a aplikovaných nápravných prostriedkov.
Následná analýza takýchto údajov môže pomôcť identifikovať oblasti, ktorým je potrebné
venovať zvýšenú pozornosť pri ďalších aktivitách zameraných na zvýšenie povedomia
o predmetnej problematike.

34
4.2. Vzdelávanie a zvyšovanie povedomia
„(...) myslím si, že na (...) školách by možno bolo dobré, aby boli nejaké osvety.
Možno hneď na začiatku roka, aby dali pocítiť tým študentom a študentkám, že keď
sa toto bude diať – môžete sa na nás obrátiť.”
Mária
“Často si tí ľudia, ktorí to správanie majú, neuvedomujú, že to správanie nie je
vhodné. A možno nejakým spôsobom aj tých pedagógov napríklad učiť alebo poučiť
o tom, že čo nie je okej.”
Hana
Vzdelávanie a zvyšovanie povedomia o sexuálnom obťažovaní je dôležitým nástrojom
prevencie sexuálneho obťažovania.
Cieľom vzdelávania a zvyšovania povedomia (tzv. scitlivovania) má byť nadobudnutie
schopnosti rozpoznať, predchádzať a adekvátne reagovať na sexuálne obťažovanie. Vysoké
školy môžu napr. zvážiť začlenenie obsahu o sexuálnom obťažovaní do úvodného
vzdelávania a informácií pri prijímaní nových pedagogických zamestnancov
a zamestnankýň, úvodných informačných seminároch pre študentov a študentky, do
pravidelného preškoľovania vedenia vysokej školy (viď obrázok č. 3). To zabezpečí, že
študentky a študenti, rovnako ako aj zamestnanci a zamestnankyne, budú informovaní
o týchto témach už pri príchode na akademickú pôdu. Vzdelávanie by malo obsahovať
informácie o procedúre na podávanie sťažností na sexuálne obťažovanie a detailoch koho
kontaktovať, ak chcú podať sťažnosť. Moduly na prevenciu sexuálneho obťažovania
a rodovej diskriminácie by mali byť zahrnuté do ďalšieho vzdelávania pre zamestnancov a
zamestnankyne.

35
Obrázok č. 3: Rôzne cieľové skupiny vzdelávania a osvetových aktivít
Situáciu sexuálneho obťažovania zároveň veľmi často komplikujú mýty a predsudky
o sexuálnom obťažovaní, ktoré slúžia na jeho zľahčovanie a tolerovanie. Tieto mýty sú
založené na pretrvávajúcich stereotypoch o rodoch/pohlaviach (ženách a mužoch),
sexualite a ďalších sprievodných faktoroch ako vek, rasa, sexuálna orientácia, zdravotné
znevýhodnenie a iné. Presúvajú vinu na osobu, ktorá obťažovanie zažila, a zakrývajú
motiváciu páchateľa, ktorou je dosiahnuť moc a kontrolu nad obťažovanou osobou.
Najčastejšie mýty a ich vysvetlenie uvádzame v prílohe č. 3. Je dôležité, aby vzdelávanie
zamestnancov a zamestnankýň, študentov a študentiek obsahovalo kritické uvažovanie o
týchto mýtoch. Vzdelávanie v oblasti sexuálneho obťažovania by tiež malo obsahovať
informácie o slovenskej legislatíve. Podľa prieskumu Eurobarometra totiž mnoho
zamestnancov a zamestnankýň na Slovensku nevie, že neželané dotýkanie sa alebo
komentáre sexuálnej povahy na pracovisku (vrátane vysokých škôl) sú podľa
antidiskriminačného zákona formou nerovného zaobchádzania [45].

36
Tréningový program na vysokej škole môže zahŕňať:
● definíciu a dôsledky sexuálneho obťažovania;
● formy sexuálneho obťažovania a jeho identifikovanie;
● výskumy a mýty o sexuálnom obťažovaní;
● zodpovednosť za sexuálne obťažovanie a prevenciu sexuálneho obťažovania;
● reagovanie na sexuálne obťažovanie, možnosti právnej ochrany pred sexuálnym
obťažovaním;
● zoznam organizácií poskytujúcich pomoc;
● preventívne aktivity na zamedzenie rodovej diskriminácii a sexuálneho obťažovania;
“Určite sú aj iné spôsoby efektívne, ako robiť prevenciu, ale myslím si, že také
osobné skúsenosti, keď sú také od srdca, tak, že sa vedia niekoho dotknúť. Hlavne
tých, ktorým sa to už stalo, ale nechcú o tom rozprávať alebo si mysleli, že to nie je
také vážne. Ale keď im niekto povie, že „aj mne sa to stalo a je to vážne,“ tak to bude
mať taký efekt, že aj ten človek sa nad tým zamyslí (...).”
Mária

37
Príklad dobrej praxe zo zahraničia
Univerzita Georga Washingtona - prináša zdroje zamerané na všeobecné
zvyšovanie povedomia a poradenstvo pre osoby, ktoré zažili obťažovanie a násilie,
ako aj spôsob nahlasovania sťažností. Odkaz: https://titleix.gwu.edu/
Iná vyhovujúca prax:
Zvýšenie bezpečnosti žien v akademickom prostredí prostredníctvom niektorých
bezpečnostných prvkov: mapovanie rizikových a nebezpečných priestorov,
zabezpečenie primeraného osvetlenia v priestoroch atď..
4.3. Nahlasovanie a prešetrovanie podnetov
Riešenie a prešetrovanie prípadov sexuálneho obťažovania v akademickom prostredí môže
sťažovať niekoľko faktorov. Prvým z nich je nedostatok kontaktných osôb, na ktoré sa
môže človek so skúsenosťou s obťažovaním obrátiť. Druhým faktorom je príliš formálne
prostredie, v ktorom sa autority javia ako nedostupné a kontaktovanie vedenia v tejto
situácii ako nemožné.
“Osobne by som asi neprišla za vedúcim alebo vedúcou katedry s tým, že „tento
vyučujúci je nevhodný na hodinách a rozpráva nevhodné vtipy.“ Pretože čo by
spravili? Povedali mu, že „nerob“ a to je asi tak všetko. Neviem, čo by s tým mohli
spraviť reálne.”
Mária

38
Aby sa fakultná/univerzitná politika prevencie sexuálneho obťažovania dala uplatniť
v praxi, je dôležité vytvoriť také mechanizmy nahlasovania prípadov, ktoré budú pre
všetkých prítomných v akademickom prostredí dostupné a transparentné. Tieto
mechanizmy by tiež mali byť schopné zabezpečiť dôvernosť a ochranu osobných údajov.
Osoby, ktoré sa na zamestnancov/zamestnankyne fakulty/univerzity obracajú, by mali mať
dôveru v to, že sa s ich osobnými údajmi a informáciami o ich skúsenostiach, bude
zaobchádzať citlivo.
“Ad jedna, (...) som nevedela, za kým ísť.”
Katarína
Prípady sexuálneho obťažovania by malo primárne riešiť vedenie školy (fakulty či
univerzity). Súdna cesta by mala byť až poslednou inštanciou. Existujú však faktory, resp.
bariéry, ktoré ovplyvňujú to, či sa obťažovaná osoba rozhodne svoju skúsenosť nahlásiť,
resp. vyhľadať nejakú formu pomoci. Medzi tieto faktory patrí [42, 46]:
• strach z toho ako bude kolektív na škole vnímať sťažujúcu sa osobu (či sa nezmení ich
vzťah a prístup k nej);
• nedostatočná dôvera v anonymizáciu údajov a zabezpečenie práv
sťažovateľa/sťažovateľky;
• potreba pokračovať v štúdiu/práci a strach zo zmien, ktoré môže sťažnosť priniesť;
• strach z konfrontácie (s obťažujúcim i vedením);
• izolácia a predstava, že jeho/jej prípad je jedinečný a špeciálny, preto sa nedá riešiť;
• predstava, že jedinec nemá právo sa sťažovať;
• viera, že obťažovanie postupne prestane keď nebude reagovať;
• nevedomosť o tom, ako sa môže sťažovať a nedostatok informácií o tom, aké služby
môže vyhľadať;
• predstava, že sťažnosť ničomu nepomôže alebo povedie len k trestom a odplate.

39
“Lebo čo som mu mala povedať, že „zavolám na teba políciu“? Je tam stále ten risk,
že ako ten človek na to zareaguje. Lebo on na to vždy môže zareagovať zle a spraviť
niečo nie veľmi prijateľné. Môže si ublížiť alebo niekomu inému alebo mne (...).”
Mária
Aby sa minimalizovali horeuvedené bariéry, je nutné, aby mal každý potenciálny sťažovateľ
či sťažovateľka na výber z viacerých možností ako postupovať, vrátane: (1) orientačnej
konzultácie, (2) neformálnej konfrontácie osoby, ktorá sa dopúšťa sexuálneho obťažovania,
(3) formálneho postupu podania sťažnosti [16].
Aby osoby, ktoré zažili sexuálne obťažovanie či osoby, ktoré sú jeho svedkami proaktívne
vyhľadali pomoc, musia mať dostatok informácií o tom, ako môžu postupovať a zároveň by
mali disponovať sociálnou podporou kolektívu či svojich blízkych. Predpokladom sociálnej
podpory v akademickom prostredí je adekvátna osveta a vzdelávanie o sexuálnom
obťažovaní na vysokých školách[42].
Orientačná konzultácia
Osoby, ktoré zažívajú obťažujúce správanie, prechádzajú procesom uvedomovania si
situácie, jej posudzovania a rozhodovania sa ako postupovať [46, 47]. Mnoho ľudí, ktorí
pociťujú, že sa stretli s neférovým zaobchádzaním, potrebujú svoju situáciu najprv
skonzultovať, resp. zveriť sa niekomu so svojou skúsenosťou a poradiť sa. Na základe
takéhoto poradenstva sa potom môžu rozhodnúť podať oficiálnu sťažnosť.
Touto kontaktnou osobou môže byť vymenovaná osoba v štruktúrach organizácie (napr.
univerzitná psychologička/psychológ, či študijný poradca/poradkyňa), ktorá vie poskytnúť
informácie aj o formálnych a neformálnych postupoch nahlasovania v organizácii.

40
“Napadlo mi riešenie, (...), že bolo by to super, keby mala každá vysoká škola svojho
psychológa, ktorý by bol vlastne zadarmo pre študentov. Toto by bola osoba, ktorá je
objektívna, ktorá je nezaujatá a možno, že je to človek, za ktorým môžem ísť sa
napríklad s takýmito vecami zdôveriť.”
Hana
Dobrou praxou je prítomnosť poradcu/poradkyne. Táto osoba je kontaktným bodom pre
poradenstvo i formálne podávanie sťažnosti. Je dôležité, aby bol poradca/poradkyňa
vzdelaná v oblasti etického riešenia prípadov obťažovania či iného neférového
zaobchádzania, a mala vzdelanie v oblasti zvládania stresu i traumy. Zároveň by mala mať
informácie o kontaktných miestach služieb pomoci a zabezpečené vlastné priestory, kde
môže viesť dôverné rozhovory a poskytovať poradenstvo.
“Je to zamestnanec školy, ktorý je vlastne zodpovedný za to, že keď sa niečo takéto
stane, tak môžu ľudia za ním prísť. Je to anonymné, pomôže im, vysvetlí (...). Aj keď
sa to stane mimo školy, že keď je niekto proste na ulici obťažovaný. Tak je to človek,
ktorý sa vyzná v legislatíve, pomôže vyplniť správu. Ale keď sa to deje na škole, tak
anonymne skúma situáciu a rozpráva sa s ostatnými študentmi. Na Slovensku táto
pozícia očividne nie je, takže tam to bolo také, že za kým na tejto škole ísť, keď sa
toto deje, že koho je to kompetencia?”
Barbora
Antidiskriminačný zákon každej škole ukladá, aby informácie o sexuálnom obťažovaní
poskytovala ako formu prevencie. Fakulty/univerzity by tiež mali disponovať
aktualizovaným zoznamom kontaktov na políciu a zdravotné služby.

41
Ako by mali zamestnanci/zamestnankyne školy reagovať, ak sa im
niekto zverí so skúsenosťou so sexuálnym obťažovaním? [48]
Pre mnoho ľudí, ktorí zažívajú či zažili sexuálne obťažovanie v akademickom prostredí, je
náročné o svojej situácii hovoriť. Osoba, ktorá zažíva sexuálne obťažovanie, je veľmi často
plná rôznych obáv. Môže mať obavu z ďalšieho narušenia vlastnej intímnej sféry po
predošlých skúsenostiach. Môže mať tiež obavu, že sa s ňou/ním potom bude zaobchádzať
odlišne, či dokonca nepriateľsky. Študenti a študentky sa boja o svoje štipendium, známky,
osobnú bezpečnosť, či rodinu a vzťahy v nej. Mnoho ľudí chce, aby ich ostatní na škole
mali radi a majú ťažkosti hovoriť o problematickom správaní, ktoré sa im deje.
Pokiaľ sa vám študent, študentka či zamestnanec alebo zamestnankyňa školy zdôverí so
skúsenosťou so sexuálnym obťažovaním, je dôležité mať na pamäti niekoľko zásad, ako si
počínať v takejto komunikačnej situácii:
● Komunikujte s rešpektom, podporne a s dôverou voči osobe, ktorá sa sťažuje na
sexuálne obťažovanie. Nevyjadrujte pochybnosti o hodnovernosti jeho/jej tvrdení (napr.
To sa stať nemohlo. Zveličujete.) Nezľahčujte jeho/jej pocity, skúsenosti či zážitky
(napr. Príliš to prežívate. Nič až tak strašné sa predsa nestalo.)
● Nemeňte tému ani neklaďte otázky, ktoré nesúvisia s témou, alebo by mohli pôsobiť
obviňujúco.
● Vystríhajte sa neprimeraných výrazov tváre (napr. smiechu, prevracania očí, dvíhania
obočia pri počúvaní toho, akým spôsobom sa osoba snažila zvládnuť situáciu).
● Nerobte súdy alebo hodnotenia ohľadne reakcií osoby (napr. Nemohli ste namiesto
toho povedať/urobiť toto ...? Prečo ste ... ?)
● Ubezpečte danú osobu, že akékoľvek jej emočné reakcie sú normálne a prirodzené.
● Oceňte danú osobu za to, že vás vyhľadala a rozhodla sa zdôveriť.
● Vysvetlite mu/jej, aké možnosti má na pôde školy (napr. formálna sťažnosť a
prešetrenie, neformálne riešenie záležitosti), či mimo nej (napr. poradenské služby,
zdravotnícka, či právna pomoc).
● Akceptujte jeho/jej rozhodnutie. Ak sa rozhodne nevyužiť žiaden z formálnych či
neformálnych postupov, vyjadrite porozumenie no aj podporu v prípade, že by si to v
budúcnosti rozmyslel/a.
● Ak sa rozhodne prípad nahlásiť, podporujte ho/ju a ponúknite pomoc pri formálnom či
neformálnom postupe.

42
“Hlavne je hrozne dôležité, aby brali vážne tých ľudí, ktorí im prídu o tom
porozprávať, ak by sa niekto prišiel sťažovať osobne.”
Mária
Neformálny postup
Výskum poukazuje na to, že ženy i muži zažívajúci sexuálne obťažovanie na vysokej škole
v mnohých prípadoch preferujú neformálne postupy riešenia sexuálneho obťažovania,
ktoré sú rýchlejšie a nevyžadujú zapojenie fakultných štruktúr [15, 22, 24]. Je však dôležité,
aby bol na vysokej škole takýto neformálny postup známy a všetci prítomní vedeli, že ho
môžu využiť. Neformálnym postupom je napríklad ak obťažovaná osoba priamo a písomne
komunikuje s obťažujúcou osobou o nevhodnosti jeho/jej správania. Príklad písomnej
komunikácie v podobe listu uvádzame v prílohe č. 4. Avšak pri neformálnom postupe sa
odporúča dokumentovať akúkoľvek komunikáciu a v prípade ak tieto snahy nevedú
k náprave konania, zvoliť formálne postupy a podať oficiálnu sťažnosť.
Formálny postup
Formálny postup predstavuje podanie oficiálnej písomnej sťažnosti a zahájenie
mechanizmov prešetrovania a riešenia prípadu sexuálneho obťažovania. Nech podá
študent/študentka či zamestnanec/zamestnankyňa sťažnosť formou elektronickou alebo
listovou, čo najskôr by mal/mala dostať informáciu o zaevidovaní sťažnosti a o ďalších
krokoch, ktoré budú nasledovať. Časové prieťahy v súvislosti so zaevidovaním sťažnosti
a neposkytnutie potrebných informácií ohľadne ďalšieho postupu v predmetnej veci,
spôsobujú zbytočné prehlbovanie psychických útrap u osoby, ktorá sťažnosť podala.
Sťažnosť prijíma vedenie katedry/fakulty (poprípade etická komisia) písomne a musí sa
ňou zaoberať cez disciplinárne konanie – ak by tak neurobila, vzniká podozrenie na
porušenie antidiskriminačného zákona. Formálne postupy a pravidlá disciplinárneho
konania musia byť v akademickom prostredí súčasťou interných smerníc na konkrétnej
vysokej škole. Majú tiež byť verejné dostupné a známe, aby osoby, ktoré sa rozhodli podať
sťažnosť vedeli, ako majú postupovať a čo môžu od procesu očakávať. Odporúča sa, aby
problematika sexuálneho obťažovania bola výslovne zahrnutá v etickom kódexe či
študijnom poriadku (v časti venovanej právam a povinnostiam študentov a vyučujúcich).
Na usmernenia etického kódexu býva naviazaná práca etických komisií, ktoré prípady

43
porušenia usmernení nezávisle prešetrujú a odporúčajú postup a potenciálne sankcie
vedeniu školy.
Príklad dobrej praxe
Univerzita v Manchestri – na univerzite pôsobí tím, ktorý sa venuje inklúzií
a rôznorodosti v akademickom prostredí. Tento tím je zodpovedný za online
platformu, ktorá poskytuje možnosť podania podnetu. Ako poradcovia/poradkyne sú
trénovaní v oblasti interných politík univerzity a dostupnej podpory. Po nahlásení
podnetu člen/členka tímu vstúpi do systému a podnet preverí s cieľom identifikovať
ďalšie kroky. Ak je podnet anonymný a nevyžaduje okamžité konanie, je
zaznamenaný pre budúce analýzy. Ak ide o urgentný prípad, člen/členka tímu sa
snaží zistiť viac a prijať potrebné kroky. Vo všetkých prípadoch poradca či
poradkyňa zaháji kontakt a odpovie v rámci dvoch pracovných dní.
Usmernenia pre zamestnancov a zamestnankyne a pre komisie
prešetrujúce prípady sexuálneho obťažovania
Komisie, ktoré prešetrujú prípady sexuálneho obťažovania či iného porušenia etického
kódexu i študijného poriadku, môžu byť menované a zostavované rôznymi spôsobmi.
Fungovanie komisie by však malo byť popísané a regulované samostatnými predpismi na
pôde univerzity/fakulty. Úlohou týchto komisií je prešetriť prípad a poskytnúť vyjadrenie, či
k sexuálnemu obťažovaniu došlo, nedošlo, resp. či nemožno preukázať ani vylúčiť takéto
konanie pre nedostatok dôkazov [16]. V prípadoch sexuálneho obťažovania odporúčame do
komisie zaradiť i nezávislú odborníčku/odborníka, prípadne zástupcov/zástupkyne
študentskej obce. Členovia a členky komisie by tiež mali disponovať relevantnými
odbornými poznatkami v oblasti sexuálneho obťažovania, čo predpokladá, že absolvujú
aspoň základné odborné školenie v predmetnej problematike.
Nasledujúci výpočet princípov, ktoré by mali komisie zohľadniť, je aplikovateľný pre
kohokoľvek, kto prichádza do kontaktu so sťažovateľom/sťažovateľkou a pracuje
v akademickom prostredí v oblasti prevencie a eliminácie sexuálneho obťažovania [42, 49]:
• Ku každej podanej sťažnosti (i anonymnej) je nutné pristupovať s vážnosťou
a nepovažovať ju vopred za neodôvodnenú.

44
• Komisia i iné zainteresované orgány musia pracovať dôverne – ochrana
a anonymizácia údajov zainteresovaných osôb je nevyhnutná, aby nedošlo k porušeniu
zákona (tzv. neoprávnený postih
10
v rámci antidiskriminačného zákona). Zachovanie
dôvernosti a ochrana osobných údajov sú v prípadoch sexuálneho obťažovania
nevyhnutné, aby nevhodným zaobchádzaním s údajmi nebola poškodená osoba, ktorá
podáva sťažnosť, či osoba, voči ktorej bola sťažnosť podaná. Tento prístup má za cieľ
vytvoriť podporné prostredie, v ktorom je s osobami, ktoré zažili obťažovanie,
zaobchádzané dôstojne a s rešpektom. Jedným z cieľov zachovávania dôvernosti
v procese je aj snaha o zabránenie šírenia klebiet či nepravdivých informácií.
• Je nutné pravidelne kontrolovať a preverovať, či u študentky/študenta nedochádza
k obťažovaniu naďalej, resp. či sa jej/jeho situácia v kolektíve nezhoršuje.
• Komisia a iné zainteresované orgány musia pracovať transparentne – zainteresované
osoby majú právo na informácie o tom, v akej fáze sa prešetrovanie prípadu nachádza.
Obe strany tiež majú právo byť informované o výsledkoch šetrenia komisie i iných
zainteresovaných orgánov.
• Osobe, ktorá podala sťažnosť, je nutné prejavovať podporu a oceňovať ju za to, že
poukazuje na problematické správanie v akademickom prostredí. No zároveň je nutné
zachovávať nestranný prístup a dbať na to, že prípad bude dôkladne prešetrený.
• Je možné, že aby nedochádzalo k ďalšiemu poškodzovaniu obťažovanej osoby, bude
nutné vykonať také organizačné preventívne opatrenia, aby sa sťažovateľ/sťažovateľka
naďalej nestretávali s páchateľom/páchateľkou. V tomto procese je nutné dbať na to,
aby nedošlo k neoprávnenému postihu sťažovateľa/sťažovateľky a aby neboli porušené
práva osoby, voči ktorej je podaná sťažnosť. Je nutné zdôrazniť, že ide iba o dočasné
zmeny, kým prípad nebude prešetrený.
• Prípady sexuálneho obťažovania by mali mať stanovený časový limit, ktorý komisia
potrebuje na prešetrenie. Pri príliš zdĺhavých procesoch strácajú účastníci a účastníčky
konania dôveru v proces a záujem o nápravu konania. Je tiež problematické ak
prešetrovanie prípadu v akademickom prostredí trvá pridlho a študent či študentka za
tú dobu stihnú ukončiť štúdium.
10
Podľa antidiskriminačného zákona je neoprávnený postih také konanie alebo opomenutie, ktoré je pre osobu, ktorej sa týka,
nepriaznivé a priamo súvisí a) s domáhaním sa právnej ochrany pred sexuálnym obťažovaním vo svojom mene alebo v mene
inej osoby alebo b) s podaním svedeckej výpovede, vysvetlenia alebo súvisí s inou účasťou tejto osoby v konaní vo veciach
súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania, c) so sťažnosťou namietajúcou porušenie zásady rovnakého
zaobchádzania.

45
• V prípade vypočúvania zainteresovaných je nutné vyhýbať sa konfrontácii oboch strán
– účastníkov/účastníčky či svedkov/svedkyne komisia pozýva k rozhovoru postupne.
Prvá vypočutá osoba by mala byť sťažovateľka/sťažovateľ.
• Rozhovory sa môžu odohrávať pred celou komisiou. Odporúča sa však čo najmenší
počet členov/členiek komisie, aby sa vypočúvané osoby cítili bezpečne. Ak je to možné,
prvotné výpovede môžu byť nahraté na videozáznam a následne prehliadané ostatnými
členmi/členkami komisie.
• Ak sa preukáže, že k obťažovaniu došlo, komisia môže byť poverená aby navrhla
sankcie, ktoré následne uvedie v platnosť vedenie fakulty/univerzity. Je nutné, aby boli
sankcie primerané závažnosti konania a aby vopred existoval zoznam opatrení/sankcii,
ktoré sú akademickému kolektívu známe.
Adekvátna náprava
Adekvátna náprava situácie predstavuje uznanie dôsledkov a vytvorenie opatrení, ktoré sú
šité na mieru pre jednotlivé prípady porušenia etického kódexu alebo študijného poriadku.
Opatrenia môžu byť rôzne, od disciplinárneho konania a oficiálneho pokarhania až po
disciplinárne tresty ako suspendovanie, podmienečné zotrvanie a absolvovanie
vzdelávacieho programu alebo prepustenie či nepredĺženie zmluvy.
V prípade sexuálneho obťažovania, kedy dochádza i k sexuálnemu nátlaku, môže ísť aj o
trestný čin. S ohľadom na túto možnosť by mala mať fakulta/univerzita jasné procedúry
ako túto situáciu zvládať. Povaha a dĺžka interného disciplinárneho konania a povaha
a dĺžka trestnoprávneho procesu sú rôzne. Preto je dôležité mať medzi nimi jasné hranice
– interný disciplinárny proces je administratívny prostriedok založený na predpoklade, že
študent/študentka, či zamestnanec/zamestnankyňa porušili etický kódex.

46
5. Informácie a poradenstvo pre
osoby, ktoré zažili sexuálne
obťažovanie
Skúsenosť so sexuálnym obťažovaním v prostredí vysokých škôl môže mať dopady na
kolektív. Môže však mať aj zásadné dopady na fyzické a psychické zdravie ľudí, ktorí ho
zažili. Osoba, ktorá zažila sexuálne obťažovanie, môže zápasiť s pocitmi zmätenia či
beznádeje.
“V prvom rade, aby sa o tom s niekým porozprávali (...) s kým sa cítia v bezpečí
a o kom už dopredu vedia, že im bude veriť, že ich bude brať vážne a nebude to brať
na ľahkú váhu. Nenechávať si to pre seba, rozprávať o tom do takej miery, ako sa im
dá, samozrejme, niektoré zážitky sú traumatickejšie ako iné. (...) Nikdy to nie je ich
vina, vždycky je to vina toho človeka, ktorý to spraví, on je vinník, nie ten, ktorému
sa to deje. ”
Mária
Psychologické poradenstvo a psychoterapia môžu pomôcť situáciu spracovať, hlavne ak sa
objavili problémy v oblasti psychického zdravia. Posunúť sa v živote po tom, ako bol na
škole človek sexuálne obťažovaný, môže byť naozaj náročné. Tu je niekoľko odporúčaní pre
tých, čo zažili sexuálne obťažovanie či násilie:
● Neobviňujte sa za to, že vás niekto sexuálne obťažuje. Nie je to vaša vina, chyba ani
hanba. Zodpovednosť za sexuálne obťažovanie prináleží v plnej miere osobám, ktoré sa
tohto konania dopúšťajú (páchateľom/páchateľkám). Ospravedlňovanie správania
páchateľa/páchateľky môže prehĺbiť sebaobviňovanie a spomaliť aj vaše zotavovanie.
Nemôžete za to, čo sa stalo. Ale máte právo túto situáciu riešiť, nemusíte sa jej
prispôsobiť a sústavne trpieť, riešenia existujú.
● Rozprávajte sa s niekým o tom, čo sa vám stalo. Pomôže porozprávať sa s osobou,
s ktorou sa cítite bezpečne. Skúste sa obrátiť na niekoho, o kom viete, že bude
rešpektovať vaše pocity a vašu perspektívu. Nezdieľajte svoje myšlienky, skúsenosť

47
a pocity s niekým, kto by vám mohol povedať, že preháňate alebo ste
precitlivelá/precitlivelý. Ak sa nemáte s kým porozprávať o vašej skúsenosti, zvážte
vyhľadanie pomoci psychologičky/psychológa, služieb pomoci či podpornej skupiny.
● Nájdite si poradkyňu/poradcu. Oboznámte sa s politikou prevencie sexuálneho
obťažovania na vašej vysokej škole/univerzite – možno poskytuje kontakty na poradcov
a poradkyne pre tieto situácie. Poraďte sa s odborníkmi/odborníčkami, ktorí sa venujú
problematike diskriminácie a sexuálneho obťažovania. Následne zvážte vhodný postup
konania, prípadne si vyhľadajte informácie z iných zdrojov. V takýchto situáciách sa
tiež odporúča vyhľadať psychologickú poradkyňu/poradcu či terapeutku/terapeuta,
ktorá má skúsenosti s klientkami a klientmi, ktoré a ktorí zažili sexuálne obťažovanie a
traumatické udalosti. Môže to byť veľmi nápomocné, aj keď sa rozhodnete vyhľadať ich
po dlhšom čase – nikdy nie je neskoro. Môžete tiež vyhľadať nezávislého
poradcu/poradkyňu, ktorá nie je personálne spojená s vašou školou – tak bude
zabezpečená dôvernosť a anonymita informácií. Zoznam kontaktov, kde môžete nájsť
pomoc, je v prílohe č. 1.
● Uchovávajte si dôkazy. Či už sa rozhodnete riešiť situáciu neformálne alebo formálne,
zbierajte a uchovajte si dôkazy nevhodného správania (emaily, sms, printscreeny,
nahrávky) a poproste o svedectvo spolužiakov a spolužiačky, prípadne iných aktérov,
ktorí vedia potvrdiť uvedené skutky.
● Akceptujte čo sa stalo. Je dôležité pripustiť si, že sa cítite zle, pretože ste zažili niečo,
čo sa vôbec nemalo stať. Je možné, že cítite ublíženie, hnev, smútok či poníženie.
Nepotláčajte v sebe tieto emócie, ale nájdite zdravé spôsoby ako ich ventilovať (napr.
poradenstvo, cvičenie alebo aktivity redukujúce stres).
● Využite skúsenosť na pomoc iným. Môžete napríklad napísať blog o vašej skúsenosti
a poskytnúť tak odporúčania čitateľkám a čitateľom. Môžete sa zapojiť do
svojpomocnej skupiny pre ľudí, ktorí zažili sexuálne obťažovanie či násilie, alebo takú
skupinu založiť. Môžete vyhľadať a začať spolupracovať s neziskovou organizáciou,
ktorá sa téme venuje. Tak môžete budovať svoju odolnosť.
● Nevyvíjajte na seba tlak. Na každý krok a rozhodnutie si vezmite toľko času koľko
potrebujete.

48
Aké sú možnosti vašej právnej ochrany v prípadoch sexuálneho
obťažovania?
V závislosti od situácie majú osoby, ktoré zažili sexuálne obťažovanie, nárok na nápravu
protiprávneho konania. Ak neželené správanie stále prebieha alebo ak obťažovaná osoba
musela odísť zo školy, môžete urobiť nasledovné právne kroky podľa § 9
antidiskriminačného zákona:
• Každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý
na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním
zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal
zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil
protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie; ak ide o nedodržanie zásady
rovnakého zaobchádzania z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej
činnosti, môže sa tiež domáhať neplatnosti právneho úkonu, ktorého účinnosť bola
podľa osobitného predpisu pozastavená.
• Ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce, najmä ak nedodržaním zásady
rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská
vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, môže sa osoba domáhať aj
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sumu náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetky
okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku.
• Právo na náhradu škody alebo právo na inú náhradu podľa osobitných predpisov (napr.
občiansky zákonník) nie je týmto zákonom dotknuté.
Podľa antidiskriminačného zákona môže byť vysoká škola právne zodpovedná ak
obťažovanie ignoruje.
Máte obavy z odplaty či neoprávneného postihu?
Ak sa sťažujete na sexuálne obťažovanie alebo ak niekomu pomáhate ako svedkyňa či
svedok pri podaní sťažnosti, prípadne ak sa podieľate na vyšetrovaní sexuálneho
obťažovania, nemali by ste byť za to akokoľvek potrestaná/potrestaný. V opačnom prípade
by sa mohlo jednať o tzv. neoprávnený postih, ktorý je v rámci antidiskriminačného zákona
koncipovaný ako jedna z foriem diskriminácie, čo uľahčuje postavenie diskriminovaného
subjektu vo vzťahu k využitiu právnych nástrojov ochrany pred diskrimináciou (napr.
možnosť podať antidiskriminačnú žalobu alebo nechať sa zastupovať v antidiskriminačnom
spore).

49
Neoprávnený postih spočíva vždy v konaní alebo opomenutí, pričom následkom konania
alebo opomenutia je nepriaznivosť stavu diskriminovanej osoby oproti tomu, ak by určité
konanie bolo vykonané, alebo, naopak, vykonané nebolo. Príčina nepriaznivého stavu musí
priamo súvisieť s tým, že sa diskriminovaná osoba domáha právnej ochrany pred
diskrimináciou za seba alebo za niekoho iného [1].
Neoprávnený postih môže mať rôzne formy, ako napríklad:
● ignorovanie osoby, ktorá bola sexuálne obťažovaná;
● negatívne hodnotenia študijného/pracovného výkonu;
● ohováranie;
● udeľovanie ťažších študijných zadaní obťažovanej osobe;
● neposkytnutie podkladov potrebných k práci/štúdiu;
● prepustenie zo školy, preradenie na inú školu.
Aj keď ste už podali sťažnosť za sexuálne obťažovanie, môžete ešte na základe
antidiskriminačného zákona dodatočne podať sťažnosť za neoprávnený postih.
Čo môžete urobiť, keď zažívate sexuálne obťažovanie a chcete svoju
situáciu riešiť neformálne?
V situácii sexuálneho obťažovania nikdy nie ste sami, existujú nástroje, ktoré vám môžu
pomôcť. Zatiaľ čo sa každá osoba potrebuje rozhodnúť, aké kroky podnikne na základe
posúdenia vlastnej situácie, veľmi často môže pomôcť práve neformálna akcia, ktorá môže
poskytnúť riešenie pri menej závažných situáciách (viď sekcia 5.4. Objasňovanie:
nahlasovanie a prešetrovanie).
Môžete začať tým, že poviete osobe, ktorá obťažuje, aby prestala, lebo je vám to
nepríjemné a neželáte si to. Snažte sa to povedať jasne, napr.: „Je mi veľmi nepríjemné,
keď ma chytáte za plecia, prosím, nerobte to.“
Zbierajte si akékoľvek písomné a iné dôkazy o sexuálne obťažujúcom konaní danej osoby.
Ak konanie neprestáva, môžete túto osobu konfrontovať písomne. Do oficiálneho listu
alebo emailu napíšte, že si neželáte, aby takéto konanie pokračovalo a aké kroky
podniknete, keď neprestane. Napríklad: „Vaše sexuálne narážky sú urážlivé. Považujem to
za sexuálne obťažovanie a podám na vás sťažnosť, ak v tom budete pokračovať.“ Je

50
dôležité list či mail zaslať oficiálne a nechať si jeho kópiu. Príklad listu uvádzame v prílohe
č. 4.
V liste vždy uvádzajte dátum a váš podpis. Uchovajte si kópiu a odovzdajte alebo pošlite
list/email tomu, kto obťažuje, najlepšie pred svedkom/svedkyňou. Ak sa ani po oficiálnom
liste nič nezmení, informujte sa o tom, aké má vysoká škola či univerzita interné procesy
riešenia tejto situácie (napr. možnosť podania formálnej sťažnosti). Príklad oficiálnej
sťažnosti uvádzame v prílohe č. 5.
Začať takúto komunikáciu s osobou, ktorá sa dopúšťa sexuálneho obťažovania, môže byť
veľmi ťažké. V prvom rade je treba myslieť na svoju bezpečnosť. Ak máte pocit, že by vám
mohol/mohla ublížiť, obráťte sa radšej priamo na študijné oddelenie resp. kontaktný bod na
škole zodpovedný za riešenie takýchto situácií. Môžete sa tiež obrátiť na pomáhajúce
organizácie v prílohe č. 1
Poznám osobu, ktorá zažila sexuálne obťažovanie na škole. Čo môžem
robiť?
Ak máte spolužiačku/spolužiaka či kolegu/kolegyňu, ktorá rieši svoju skúsenosť so
sexuálnym obťažovaním, zrejme jej/mu budete chcieť pomôcť, ale neviete kde začať.
Byť pri ňom/nej a počúvať je často to prvé, čo môže pomôcť. Nie je vašou úlohou napraviť
situáciu za nich. Vašou úlohou je byť trpezlivý/trpezlivá voči tomu, čím si daná osoba
prechádza, a podporiť ju/ho vždy, keď je to možné. Potrebuje vedieť, že je s vami v bezpečí
a že jej/jemu veríte. Vyvarujte sa rád, on/ona by to mohla vnímať ako nátlak. Môžete mu/jej
pripomenúť, že obťažovanie nebola jej/jeho vina.
Tu je niekoľko rád, ako komunikovať s ľuďmi, ktorí zažili sexuálne obťažovanie [50]:
● Neodsudzujte a neposudzujte ich konanie. Pokúste sa porozumieť ich pocitom
a ponúknite podporu. Poskytnite im podporu a povzbuďte ich hovoriť o tom s ľuďmi,
ktorí im môžu pomôcť. Ponúknite im kontakty a možnosti ako nahlásiť takéto konanie,
no netlačte ich do toho.
● Povzbuďte ich, aby sa s problémom neuzatvárali v samote. Hoci môžu mať akútnu
potrebu izolovať sa od študijného kolektívu či akademickej pôdy, z dlhodobého hľadiska
to nepomáha. Snažte sa s nimi zostať v kontakte a motivujte ich, aby udržiavali
komunikáciu.

51
● Rešpektujte ich hranice a dajte im priestor ak ho potrebujú. Ich hranice boli porušené
sexuálnym obťažovaním a oni možno momentálne zápasia o vymedzenie nových
hraníc. Dajte im slobodu v tom, aby si hranice vytvorili, a nepreháňajte to s
pozornosťou alebo pomocou.
● Dovoľte im zotaviť sa v ich vlastnom priestore a s vlastným tempom. Nesúrte ich alebo
neriešte veci za nich. Každý má svoje individuálne tempo vyrovnávania sa s takouto
skúsenosťou. Buďte trpezlivý/trpezlivá, ak im kontaktovanie pomoci a riešenie situácie
trvá dlhšie než ste si predstavovali.
● Podporte ich rozhodnutia, aj keď s nimi nesúhlasíte. Je dôležité, aby robili vlastné
rozhodnutia a mohli tak znovunadobudnúť (sexuálnym obťažovaním narušený) pocit
kontroly nad svojim životom. Je v poriadku dávať návrhy, no nepokúšajte sa rozhodovať
za nich, alebo hovoriť, čo majú robiť, alebo nerobiť.
Bol som svedkom, či svedkyňou sexuálneho obťažovania, čo môžem
robiť?
Uvedomte si, že nevšímavý postoj okolia umožňuje osobe, ktorá sa dopúšťa sexuálneho
obťažovania, v takomto konaní pokračovať. Situácia sa môže opakovať aj voči iným,
napríklad voči ďalšiemu študentovi, študentke či zamestnancovi a zamestnankyni.
Sexuálne obťažovanie na škole nie je súkromnou záležitosťou obete a „páchateľa“. Ak je to
potrebné, poskytnite svedectvo.

52
Závery
Sexuálne obťažovanie nie je novým fenoménom. Je však problémom, voči ktorému
začíname byť viac vnímaví a scitlivení, keďže sa menia naše predstavy o profesionalite,
férovosti a rovnosti na pracovisku či na škole.
Vo vysokoškolskom prostredí má sexuálne obťažovanie svoje špecifiká – môže mať
dlhodobé dopady na štúdium a kariéru študentov a študentiek či na celé akademické
kolektívy. Nezanedbateľné sú aj dopady sexuálneho obťažovania na fyzické a psychické
zdravie.
Sexuálne obťažovanie je formou neférového zaobchádzania, ktoré na Slovensku postihuje
aj antidiskriminačný zákon. V podmienkach slovenského právneho rámca je sexuálne
obťažovanie vnímané ako sexuálny nátlak, neželaná sexuálna pozornosť či vytváranie
zastrašujúceho a znevažujúceho prostredia cez rodovo motivované obťažovanie. Zákon
tiež ukladá školám povinnosť obťažovaniu predchádzať a riešiť ho na svojej pôde. Ak školy
nezaujmú proaktívny postoj, môže sa prípad sexuálneho obťažovania dostať až pred súd.
Ak na škole dochádza k takému správaniu, ktoré vedie k neférovému zaobchádzaniu bez
rešpektu a uznania dôstojnosti, je nutné, aby takéto správanie prestalo. Je vysoko
pravdepodobné, že ak sa na škole takéto správanie deje, porušuje tým škola
antidiskriminačný zákon.
Čo môžete ako vedenie školy a pedagogický kolektív spraviť, ak chcete predchádzať a
správne riešiť prípady sexuálneho obťažovania?
● dôsledne informujte o existujúcej politike a nástrojoch zameraných na prevenciu
a riešenie sexuálneho obťažovania na vašej škole a ak takú politiku zatiaľ nemáte
vytvorte ju;
● uistite sa, že sú interné smernice/etické kódexy (t. j. informácie o nástrojoch) verejne
prístupné a viditeľné pre zamestnancov a zamestnankyne i študentov a študentky –
distribuujte tieto informácie a organizujte diskusie a vzdelávania na túto tému;
● snažte sa porozumieť správaniu a situáciám, ktoré vytvárajú sexuálne obťažovanie;
● poskytujte priebežné vzdelávanie pre vyučujúcich a vyučujúce, ale aj študentov a
študentky o tom, čo je sexuálne obťažovanie, a uistite sa, že porozumeli internej

53
politike a nástrojom na riešenie sexuálneho obťažovania prístupným na škole a mimo
nej;
● monitorujte správanie a prostredie na školskej pôde, informujte sa o situácii na škole;
● povzbudzujte spätnú väzbu vo vzťahu k vzdelávaciemu prostrediu, vrátane problémov
so sexuálnym obťažovaním;
● informujte všetky prítomné osoby o tom, že nebudete tolerovať sexuálne obťažovanie
na akademickej pôde – ukážte svoju zaviazanosť k nulovej tolerancii cez konkrétne
kroky;
● snažte sa o objektivitu počas vyšetrovania prípadu sexuálneho obťažovania;
● uskutočnite stretnutia zamerané na diskusie o zlepšovaní prevencie a riešenia
sexuálneho obťažovania v akademickom prostredí;
● uskutočňujte pravidelné vzdelávania pre vedenie školy a vyučujúcich a vyučujúce
o rodových záležitostiach a štandardoch profesionálneho správania;
● prijmite externého konzultanta/konzultantku, ktorý/ktorá posúdi situáciu a vytvorí
etický kódex a interný program prevencie sexuálneho obťažovania.
Akademické prostredie nie je imúnne voči sexuálnemu obťažovaniu. Je potrebné uznať, že
k takémuto správaniu v akademickom prostredí môže dochádzať, a že ktokoľvek má právo
dožadovať sa nápravy takéhoto nežiaduceho konania.
Sexuálne obťažovanie by nemala byť “bežná prax” či “verejné tajomstvo”. Obťažovanie v
neposlednom rade poškodzuje i meno školy a záujem o štúdium.

54
Prílohy
Príloha č. 1 Zoznam kontaktov a
organizácií
Online anonymné poradenstvo Inštitútu pre výskum práce a rodiny
www.totojerovnost.eu – sekcia „Pomoc“
Máte skúsenosti so sexuálnym obťažovaním v práci či v škole? Chcete sa poradiť, ako
postupovať? Online anonymné poradenstvo poskytuje:
• informovanie o zákonných a iných možnostiach riešenia diskriminácie na základe
pohlavia resp. rodu, či už v zamestnaní, alebo vo vzdelávaní, prípadne v ďalších
oblastiach;
• pomoc pri spísaní sťažnosti na diskrimináciu na základe pohlavia/rodu
zamestnávateľovi, vedeniu školy, inšpektorátu práce a ďalším organizáciám;
• pomoc pri spísaní súdnej žaloby na základe antidiskriminačného zákona;
• pomoc pri riešení prípadov sexuálneho obťažovania na pracovisku alebo vo
vzdelávacích či iných organizáciách.
Viac informácií nájdete aj v príručke Ako riešiť sexuálne obťažovanie. Odkaz na príručku:
https://www.totojerovnost.eu/index.php/pomoc-a-poradenstvo/ako-riesit-sexualne-
obtazovanie/
Slovenské národné stredisko pre ľudské práva
www.snslp.sk, podnety prijímajú na: info@snslp.sk
V rámci poskytovania právnych služieb Stredisko vydáva odborné stanoviská vo veciach
diskriminácie, bezplatne zastupuje účastníkov a účastníčky v konaní vo veciach porušenia
zásady rovnakého zaobchádzania (vrátane sexuálneho obťažovania) na súde a zabezpečuje
právnu pomoc obetiam diskriminácie, sexuálneho obťažovania a prejavov intolerancie.
Stredisko má regionálne kancelárie v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach a Žiline.
Národná linka pre ženy zažívajúce násilie, ktorá je dostupná non-stop a je bezplatná
0800 212 212

55
Poradkyne na linke sú pripravené hovoriť o všetkých druhoch násilia, s ktorými sa ženy vo
svojich životoch stretávajú. V situácii ohrozenia tiež poskytujú krízovú pomoc a všetky
potrebné informácie. Odpovedajú aj na základné otázky týkajúce sa právnej pomoci, ako aj
poskytujú asistenciu pri hľadaní pomoci (vrátane ubytovania) v regióne. V situácii
akútneho ohrozenia a so súhlasom ženy môžu poradkyne na linke kontaktovať políciu,
záchrannú zdravotnú službu alebo inú organizáciu, ktorá môže žene pomôcť.
Poradenstvo na webovej stránke Zastavme násilie pre osoby so skúsenosťou so
sexuálnym násilím
www.zastavmenasilie.gov.sk/poradna/
V sekcii „Poradňa“ sú dostupné informácie a rady pre osoby, ktoré zažili domáce a/alebo
sexuálne násilie, ako aj pre ľudí, ktorí sú svedkami takéhoto násilia. Súčasťou stránky je
adresár a mapa organizácií, ktoré poskytujú pomoc v prípade násilia. Stránka tiež
poskytuje vysvetlenie kedy, ako a prečo vyhľadať lekársku (zdravotnú aj psychologickú)
pomoc a políciu.
Zariadenia pre obete rodovo-podmieneného (aj sexuálneho) násilia a domáceho násilia
www.zastavmenasilie.gov.sk/adresar/
Vo všetkých vyšších územných celkoch možno nájsť odporúčané zariadenia krízovej
intervencie a sociálnej pomoci pre osoby so skúsenosťou s násilím.
Centrum právnej pomoci
V prípade, ak potrebujete bezplatné právne poradenstvo a máte nízky príjem alebo ste v
hmotnej núdzi a riešite váš problém s diskrimináciou, môžete sa obrátiť na Centrum
právnej pomoci, ktoré má pobočky po celom Slovensku. Presný postup, ako Centrum
kontaktovať, je popísaný tu: http://www.centrumpravnejpomoci.sk/potrebujem-pravnu-
pomoc
Niektoré mimovládne organizácie
Poradňa pre občianske a ľudské práva
Presadzuje najmä dodržiavanie ľudských práv na Slovensku so zameraním na práva
rómskej etnickej menšiny, ktorá sa vo zvýšenej miere stretáva s problémami sociálneho

56
vylúčenia. Venuje sa aj iným formám diskriminácie a sprostredkúva bezplatné právne
poradenstvo. Viac informácií tu:
https://www.poradna-prava.sk/
https://www.poradna-prava.sk/sk/temy/diskriminacia/
Občan, demokracia a zodpovednosť
Poskytuje konzultácie a produkty pre subjekty verejnej a súkromnej správy v oblasti
antidiskriminácie, rodovej rovnosti a ľudských práv žien. Viac informácií tu: www.odz.sk
Spravuje tiež portál www.diskriminacia.sk, kde je množstvo užitočných informácií o téme
nediskriminácie aj na základe pohlavia/rodu.

57
Príloha č. 2 Príklad zahrnutia
sexuálneho obťažovania do
etického kódexu
Etický kódex môže poskytovať usmernenie pri rozličných negatívnych formách správania.
Je žiadúce, aby obsahoval aj časť výslovne venovanú sexuálnemu obťažovaniu. Nižšie
uvádzame príklady toho, čo by nemalo byť v takejto časti opomenuté.
11
1. Účel
Táto časť kódexu je vytvorená za účelom zaistenia bezpečnosti, prívetivého a inkluzívneho
vzdelávacieho prostredia pre všetkých členov a členky univerzitnej komunity. Sexuálne
obťažovanie je na akademickej pôde zakázané na základe antidiskriminačného zákona a
tohto etického kódexu a vo vzťahu k nemu platí nulová tolerancia.
Od každého člena a členky univerzitnej komunity sa očakáva, že nebude tolerovať
neakceptovateľné správanie, či už zo strany člena/členky univerzitnej komunity, alebo
tretej strany ako napr. supervízora alebo návštevníka univerzity. Tento kódex má za cieľ,
aby boli študenti/študentky, zamestnanci/zamestnankyne a širšia univerzitná komunita
chránení pred sexuálnym obťažovaním. Zamestnanci/zamestnankyne, (aj zahraniční)
študenti/študentky, účastníci/účastníčky výskumov a ďalší pridružení členovia a členky
univerzity majú právo zdôveriť sa o neakceptovateľnom správaní, ktoré sa vyskytlo počas
práce, študovania, alebo zúčastňovania sa na univerzitnej aktivite, a majú právo na
podporu.
Porušenie kódexu zo strany zamestnancov/zamestnankýň alebo študentov/študentiek
bude prešetrené v súlade s relevantným disciplinárnym postupom, ktorý môže v závislosti
od závažnosti incidentu viesť až k rozviazaniu pracovného pomeru, vylúčeniu zo štúdia
a upovedomeniu orgánov činných v trestnom konaní.
11
Inšpirované University of London. https://www.ucl.ac.uk/equality-diversity-inclusion/dignity-
ucl/prevention-bullying-harassment-and-sexual-misconduct-policy

58
2. Pôsobnosť
Táto časť kódexu sa aplikuje na situácie sexuálneho obťažovania, ktoré je páchané, resp. o
ktorom je podozrenie, že ho spáchali študenti/študentky, vyučujúci/vyučujúce, výskumný
personál alebo personál zamestnancov/kýň profesionálnych služieb, univerzitní stážisti/ky,
prípadne ďalší ľudia spojení s univerzitným prostredím.
Toto nevhodné správanie sa môže vyskytnúť v areáli univerzity, v budovách univerzity, kde
sa vyučuje, na internátoch, na miestach, kde sa realizuje prax, prostredníctvom
univerzitných IT systémov, alebo sa vyskytuje online cez sociálne siete, email.
3. Definície (príklady)
Sexuálne obťažovanie
Podľa ust. § 2a ods. 5 Antidiskriminačného zákona „Sexuálne obťažovanie je verbálne,
neverbálne alebo fyzické správanie sexuálnej povahy, ktorého úmyslom alebo následkom
je alebo môže byť narušenie dôstojnosti osoby a ktoré vytvára zastrašujúce, ponižujúce,
zneucťujúce, nepriateľské alebo urážlivé prostredie.“
Obťažovanie
Podľa ust. § 2a ods. 4 Antidiskriminačného zákona „Obťažovanie je také správanie, v
dôsledku ktorého dochádza alebo môže dôjsť k vytváraniu zastrašujúceho, nepriateľského,
zahanbujúceho, ponižujúceho, potupujúceho, zneucťujúceho alebo urážajúceho prostredia
a ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť zásah do slobody alebo ľudskej
dôstojnosti.“
Diskriminácia
Podľa zákona o rovnakom zaobchádzaní resp. antidiskriminačného zákona je každý
povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v oblasti pracovnoprávnych a
obdobných právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti,
poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní. Podľa § 2 ods. 1 platí, že „dodržiavanie
zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia,
náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine,
zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu,
farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu,

59
majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej
protispoločenskej činnosti.“
Súhlas (s nejakým správaním)
Pozn.: V etických kódexoch v zahraničí je často zadefinované aj to, čo znamená súhlas (z.
angl. consent) s určitým správaním. Naše zákony tento pojem nepoznajú, ale etický kódex
môže ísť aj na rámec zákonov a je dobré aj o tejto téme informovať.
Súhlas je vyjadrenie súhlasného stanoviska s určitou voľbou a zahŕňa i slobodu a kapacitu
konať na základe vlastnej voľby. Osoba, ktorá si pýta súhlas, by mala vždy podniknúť kroky
na overenie si toho, či je súhlas druhej osoby daný slobodne a či je informovaný. Uznáva
tiež, že súhlas môže byť kedykoľvek stiahnutý. Osoba sa nemusí cítiť slobodná urobiť
voľbu, ak sa jej vyhrážajú násilím; ak je ohrozovaná ponížením; ak verí, že jej štúdium,
alebo spravenie skúšok môže byť ohrozené; ak odmietne alebo ak je vydieraná, resp. ak je
vo vzťahu nerovnováha moci a osoba bez moci sa cíti byť tlačená do toho, aby udržiavala
vzťah proti svojej vôli. Rovnako sa za slobodnú voľbu nepovažuje, ak niekto nie je schopný
fyzicky a/alebo mentálne urobiť rozhodnutie a porozumieť dôsledkom tohto rozhodnutia.
Napríklad ak je pod vplyvom alkoholu alebo drog, resp. ak spí alebo je v bezvedomí,
prípadne má zdravotné znevýhodnenie znemožňujúce porozumieť dôsledkom určitého
rozhodnutia.
Nahlasovanie
Nahlasovanie je zdieľanie informácii so zamestnancami/zamestnankyňami univerzity vo
vzťahu k incidentu sexuálneho obťažovania, ktoré zažila nahlasujúca osoba, a to za účelom
iniciovania procesu prešetrenia, ktorý je opísaný v procedúre prešetrenia a disciplinárneho
konania.
Neoprávnený postih
Ohrozovanie nahlasujúceho/nahlasujúcej osoby negatívnymi dôsledkami za to, že incident
sexuálneho obťažovania nahlásil/nahlásila, alebo že o ňom poskytuje svedectvo, resp. sa
podieľa na jeho vyšetrovaní, je tiež zakázané.
Iné definície: zneužitie moci, zdôverenie, šikana, prenasledovanie, nahlásená osoba, osoba,
ktorá nahlasuje atď.

60
4. Role a zodpovednosti
Univerzita je zodpovedná za predchádzanie incidentov sexuálneho obťažovania a
poskytovanie vzdelávania a preventívnych vzdelávacích programov, ktoré sa týkajú
takéhoto správania.
Univerzita sa zaväzuje zabezpečiť včasnú a dostupnú podporu pre tých, ktorí zažili
sexuálne obťažovanie, realizovať rýchle a rovnoprávne vyšetrenie a zastaviť sexuálne
obťažovanie s cieľom nápravy ujmy a predchádzania jeho opakovania.
Všetci zamestnanci a zamestnankyne univerzity, rovnako ako aj študenti a študentky, sú
zodpovední za zabezpečenie pracovného a študijného prostredia, kde sa s každým
zaobchádza dôstojne a s rešpektom. Každý zamestnanec/zamestnankyňa a
študent/študentka má prispievať k predchádzaniu neakceptovateľného správania, vrátane
sexuálneho obťažovania.
Akademici, vyučujúci/vyučujúce, výskumníci/výskumníčky, technický a podporný
profesionálny personál i študentskí mentori sú v pozícii zodpovednej osoby. Je dôležité,
aby sa správali príkladne. Musia pamätať na to, že je vhodné vopred zvážiť dôsledky svojho
správania či komentárov. Musia tiež vedieť, čo je to vhodné prostredie, a aké správanie je
vhodné vo vzťahu k aktivitám, ktoré vykonávajú.
5. Nahlasovanie sexuálneho obťažovania a pomoc
Nahlasovanie a podpora je služba pre študentov/študentky a zamestnancov/za-
mestnankyne, cez ktorú sa môžu anonymne zdôveriť alebo oficiálne nahlásiť incident
sexuálneho obťažovania. Táto služba má poskytnúť informácie o možnostiach internej a
externej podpory a informovať študenta/študentku alebo zamestnanca/zamestnankyňu o
tom, ako postupovať pri neformálnej alebo formálnej sťažnosti. Zamestnan-
ci/zamestnankyne a študenti/študentky sú povinní oznamovať trestné činy, ktoré sa stali v
rámci zamestnania resp. štúdia.
6. Neformálne riešenie/procedúra
Osoba, ktorá zažije sexuálne obťažovanie, môže preferovať riešiť takéto správanie
neformálne, obzvlášť ak sa vyskytne jednorazovo, prípadne ak ho daná osoba nepovažuje
za vážne. Zamestnanci/zamestnankyne sú povzbudzovaní v tom, aby o obťažovaní hovorili
so svojimi nadriadenými; študenti/študentky sú povzbudzovaní v tom, aby o ňom hovorili s
ich osobnými tútormi, poradcom/poradkyňou, študentským poradenským servisom, atď.
Ak je študent/študentka alebo zamestnanec/zamestnankyňa konfrontovaný/á s tým, že
jeho, či jej správanie môže byť vnímané ako sexuálne obťažovanie, mal/a by byť
pripravený/á trpezlivo a pokojne počúvať. Aj keď je to pre danú osobu nepríjemné, mala by
umožniť vyjadriť druhej strane svoj postoj, a ak je to vhodné, snažiť sa nájsť spoločný

61
základ pre nápravu situácie. Ak je povaha sťažnosti vážna, študent/študentka alebo
zamestnanec/zamestnankyňa by sa mal/a porozprávať s vyučujúcimi či nadriadeným s
cieľom odsúhlasiť si ďalšie kroky.
7. Procedúra podania formálnej sťažnosti
Študenti/študentky, ktorí zažili alebo boli svedkami/svedkyňami sexuálneho obťažovania zo
strany iného študenta/študentky, môžu podať formálnu sťažnosť napríklad študentskej
rade/poradcovi pre študentov na email alebo cez online formulár. Študenti/študentky,
ktorí zažili sexuálne obťažovanie zo strany vyučujúceho/vyučujúcej, prípadne iného
zamestnanca/zamestnankyne školy, to môžu nahlásiť cez online formulár na intranete
alebo konkrétnom webe.
Študent/študentka môže kontaktovať poradcu/poradkyňu pre riešenie takýchto prípadov,
ktorý/á ho/ju podporí v procese riešenia formálnej sťažnosti.
Zamestnanci/zamestnankyne, ktorí zažili alebo boli svedkami/svedkyňami sexuálneho
obťažovania, môžu podať formálnu sťažnosť na iného zamestnanca/zamestnankyňu cez
personálne oddelenie, prípadne sťažnosť na študenta/študentku prorektorovi/prorektorke
pre štúdium, alebo zamestnancom, ktorí majú na starosti študentov.
V etickom kódexe je dobré uviesť webové stránky a kontaktné osoby, kde môžu nahlasovať
obťažovanie či iné incidenty.
8. Výsledky formálnej sťažnosti/disciplinárneho konania
Osoba, ktorá nahlásila incident, bude včas informovaná, či jej sťažnosť bola prijatá na
posúdenie. Tiež bude informovaná o ďalších krokoch, rovnako ako aj o výsledku
disciplinárneho konania, vrátane druhu aplikovanej sankcie voči osobe, ktorá sa dopustila
sexuálneho obťažovania.
Ak sťažnosť nebude prijatá, alebo ak sa vyšetrovaním sexuálne obťažovanie nepreukáže,
osoba, ktorá nahlásila incident, má byť o tom rovnako informovaná. Mala by jej byť zároveň
ponúknutá podpora pri vysporiadaní sa s touto situáciou, aby mohla pokračovať v štúdiu
na škole v pozitívnej atmosfére.
9. Dostupná podpora
Univerzita sa zaväzuje poskytnúť podporu pre študentov/študentky,
zamestnancov/zamestnankyne, ktorí/é sú ovplyvnení/é takýmto správaním. Podporné
informácie sú k dispozícii na intranete v časti (doplniť podľa intranetu danej školy), a tiež

62
obsahujú informácie o interných a externých nezávislých poskytovateľoch podpory a
pomoci.
Podporné informácie sú dostupné všetkým bez ohľadu na to, či podajú alebo nepodajú
formálnu sťažnosť univerzite alebo trestné oznámenie na polícii.
Zamestnanci/zamestnankyne univerzity, ktorí/é dostanú do rúk sťažnosť, majú nasmerovať
osobu, ktorá správanie nahlásila, k dostupnej podpore.
Univerzita by tiež mala ponúknuť dočasné opatrenia platné až kým sa neskončí
vyšetrovanie. Opatrenia by mali poskytnúť ochranu pre osoby, ktoré nahlásili obťažujúce
konanie, no i pre nahlásené osoby, ako aj pre svedkov/svedkyne. Opatreniami sa môže
rozumieť napr. zmena rozvrhu, poskytnutie podporných zdrojov alebo dočasné vylúčenie
študenta/študentky či zamestnanca/zamestnankyne, až kým sa sťažnosť nevyšetrí.
10. Ustanovenie vyšetrovacej komisie, ktorá môže prijať dočasné
opatrenia
Členmi/členkami by mali byť:
• Vedúci zástupca/zástupkyňa odboru, v ktorom pôsobí nahlásená osoba
• Nezávislý vedúci akademik/čka, alebo senior manažér/ka profesionálnych služieb
• Zástupca/zástupkyňa študentov/tiek
• Zástupca/zástupkyňa študijného resp. personálneho oddelenia.
Osoby majú mať vhodný tréning, orientáciu a scitlivenie v tejto téme.
11. Neoprávnený postih
Univerzita nebude tolerovať žiadnu formu neoprávneného postihu proti tomu kto podal
sťažnosť alebo podporil sťažnosť, prípadne poskytol spoluprácu pri vyšetrovaní alebo
riešení sťažnosti.
12. Krivé obvinenie alebo zavádzajúca sťažnosť
Podanie sťažnosti, ktorá nie je podaná v dobrej viere alebo obsahuje krivé obvinenie alebo
zavádzajúce informácie, je zakázané. Ak bude preukázané, že ide o krivé obvinenie, môže
byť osoba predmetom disciplinárneho konania.

63
V právnom zmysle je krivé obvinenie vymedzené ako lživé obvinenie iného človeka
z trestného činu v úmysle privodiť mu trestné stíhanie (Trestný zákon, § 345). Vo výklade
tohto paragrafu trestného zákona sa uvádza, že „lživé obvinenie je vedomé nepravdivé
oznámenie skutkových okolností, najmä kedy, ako a kde mal byť trestný čin spáchaný a kto
je jeho páchateľom.”
13. Dôvernosť
Dôvernosť je veľmi dôležitým aspektom riešenia prípadov sexuálneho obťažovania. Všetky
strany majú povinnosť nakladať s nahlásenými informáciami dôverne a môžu ich ďalej
poskytovať len orgánom, ktoré na to majú potrebné oprávnenie.
Ďalšie možné časti etického kódexu:
• Audit odboru univerzity, v prípade ak existuje veľa nahlásených incidentov sexuálneho
obťažovania;
• Spolupráca s políciou, policajné vyšetrovanie a súdne konanie;
• Príklady neakceptovateľného správania.

64
Príloha č. 3 Mýty a fakty o
sexuálnom obťažovaní
12
Mýtus: Sexuálne obťažovanie je len vyjadrenie sexuálnej túžby.
Realita: Sexuálne obťažovanie je primárne vyjadrením moci a autority, ktorú páchateľ
sexuálneho obťažovania uplatňuje na podriadenú osobu. Situácia, ktorú daná osoba zažíva,
značne ovplyvňuje jej kvalitu života a jej pracovný, či študijný výkon, a preto je predmetom
antidiskriminačného zákona.
Mýtus: Nie je to nič hrozné ak osoba sexuálne obťažuje – je to len vtip.
Realita: Sexuálne obťažovanie je konanie, ktoré ovplyvňuje kvalitu života osoby, na ktorej je
páchané. Nedeje sa za účelom vytvorenia „priateľského prostredia“, veľmi často je páchané
s cieľom ponížiť či zraniť druhých. Každý má právo na to, aby sa s ňou/s ním zaobchádzalo
profesionálne, s rešpektom, dôstojnosťou a s dobrými úmyslami.
Mýtus: Existuje profil typického obťažovateľa.
Realita: Obťažovatelia sa nájdu vo všetkých povolaniach, na všetkých organizačných
stupňoch, medzi obchodníkmi, akademikmi či pacientmi zdravotníckych zariadení, atď. Tí,
ktorí obťažujú, sa nedajú odlíšiť od ich kolegov/kolegýň, nezávisle na rode/pohlaví, veku,
rodinnom stave, národnosti, vierovyznaní, pozícii, či povolaní.
Mýtus: Muži si nemôžu pomôcť, keď sú sexuálne vzrušení.
Realita: Muži sú schopní a zodpovední kontrolovať svoje správanie a správať sa
profesionálne, či už na pracovisku alebo vo vzdelávacích inštitúciách, presne tak ako aj
ženy.
Mýtus: Keď budete sexuálne obťažovanie ignorovať, prestane.
Realita: Je pravidlom, že jednoduché ignorovanie sexuálneho obťažovania nepomôže toto
konanie zastaviť. Dokonca ignorovanie takéhoto správania (nie len zo strany vedenia ale
napríklad zo strany kolegov/kolegýň) môže byť vnímané ako povzbudenie alebo tichý
súhlas.
Mýtus: Niektorí ľudia sa veľmi často pri komunikácii dotýkajú iných. Majú jednoducho taký
prejav a nič to neznamená.
12
Inšpirované: Golden West College. Common myths and facts about sexual harassment.
https://www.goldenwestcollege.edu/titleix/common-myths/index.html

65
Realita: Rodina a sociálne interakcie sa rôznia od človeka k človeku, komunity ku komunite.
Avšak nechcené a neželané fyzické gestá ako objímanie, potľapkanie alebo dotýkanie sa
tela druhej osoby môžu byť formou sexuálneho obťažovania ak vytvárajú zastrašujúce,
nepriateľské či ponižujúce prostredie.
Mýtus: Ľudia, ktorí sa obliekajú sexuálne atraktívnym spôsobom, si koledujú o sexuálnu
pozornosť – komentáre či poznámky.
Realita: Obťažovateľ je vždy zodpovedný za svoje konanie bez ohľadu na vzhľad človeka,
správanie, obliekanie alebo predchádzajúce aktivity.
Mýtus: Len muži môžu sexuálne obťažovať ženy.
Realita: Aj ženy aj muži môžu byť objektami alebo páchateľmi sexuálneho obťažovania.
Muži častokrát zažívajú sexuálne obťažovanie, no majú strach a cítia sa nepríjemne ak
majú o ňom hovoriť, keďže v spoločnosti pretrvávajú stereotypy a nepísané pravidlá o tom,
že by si mali muži konverzáciu, pozornosť alebo správanie sexuálnej povahy užívať. I preto
môže byť pre muža ťažké vyjadriť svoj vlastný diskomfort v týchto situáciách, resp.
pomenovať situáciu, ktorú zažíva. Obťažovanie sa môže diať aj medzi dvoma osobami
rovnakého pohlavia. Je to nechcené sexuálne správanie alebo pozornosť, bez ohľadu na to
kto obťažuje, kto je páchateľom a kto je objektom.
Mýtus: So sexuálnym obťažovaním sa nedá nič robiť.
Realita: Práve naopak, je možné podniknúť mnoho krokov. Organizácie si môžu dokonca
nastaviť interné mechanizmy, ktoré môžu fungovať ako prevencia. Je napr. možné
informovať ľudí v celej organizácii o tom, ako konať, ak sú obeťami alebo svedkami
takéhoto konania. Stabilné politiky a efektívne procedúry vedenia inštitúcie, ktoré sú
komunikované a pochopené všetkými zamestnancami/zamestnankyňami a
študentkami/študentmi sú podstatou prevencie sexuálneho obťažovania či sexuálneho
násilia.
Mýtus: Sexuálne obťažovanie je zriedkavé.
Realita: Sexuálne obťažovanie je extrémne rozšírené. Dotýka sa života 40 až 60 %
pracujúcich žien a podobne aj študentiek na školách.
Mýtus: Závažnosť sexuálneho obťažovania sa zveličuje, väčšina takzvaného sexuálneho
obťažovania je triviálna a mala by byť vnímaná ako neškodný flirt.
Realita: Sexuálne obťažovanie môže byť devastujúce. Štúdie naznačujú, že väčšina
prípadov obťažovania nemá nič spoločné s „flirtom“ alebo úprimným sexuálnym alebo
sociálnym záujmom. Skôr sa jedná o útočné, často ohrozujúce a ponižujúce správanie.

66
Výskumy preukázali, že tie a tí, čo prežili obťažovanie, boli často nútené/í odísť zo školy,
aby sa vyhli sexuálnemu obťažovaniu, a zažili vážne psychické a zdravotné ťažkosti.
Mýtus: Mnoho obetí si vymýšľa a nahlasuje prípady sexuálneho obťažovania, aby sa
pomstilo svojmu zamestnávateľovi či vyučujúcemu.
Realita: Výskum ukazuje, že len menej ako jedno percento sťažností je falošných. V
skutočnosti tie a tí, ktorí obťažovanie zažívajú, len zriedkavo podajú oficiálnu sťažnosť, hoci
na to majú právo.

67
Príloha č.4 Príklad neformálnej
výzvy obťažovateľovi/ke
Adresát: Meno, priezvisko, prípadne
adresa trvalého pobytu
VEC: Výzva na upustenie od protiprávneho konania
Vážený pán/pani ..............,
Ja dolupodpísaná/ý ........, trvale bytom ................, si Vám týmto dovoľujem zaslať nasledovnú
výzvu.
Som Vašou študentkou/tom na vysokej škole (názov školy), odbor (názov odboru). V
minulosti som bola/bol z Vašej strany počas štúdia viackrát sexuálne obťažovaná/ý,
verbálne atakovaná/ý, nadraďovali ste sa nad moju osobu a spôsobovali ste mi tak
nepríjemnosti v študijnom kolektíve a prostredí.
Vaša sexuálna komunikácia voči mojej osobe, pri ktorej mi zasielate rôznou formou
elektronickej pošty znevažujúce správy, nepochybne zhoršuje kvalitu môjho života
a študijnú výkonnosť a pôsobí voči mne obťažujúco. K tomu mám k dispozícii vaše emaily
a tiež spolužiačky/svedkyne, ktoré to vedia potvrdiť.
V kontexte s uvedeným Vás preto touto cestou vyzývam, aby ste upustili od daného
konania, ako aj od akéhokoľvek iného obdobného konania, ktorým priamo narúšate moje
zákonom priznané práva a oprávnené záujmy.
Podľa ust. § 2a ods. 5 Antidiskriminačného zákona „Sexuálne obťažovanie je verbálne,
neverbálne alebo fyzické správanie sexuálnej povahy, ktorého úmyslom alebo následkom
je alebo môže byť narušenie dôstojnosti osoby a ktoré vytvára zastrašujúce, ponižujúce,
zneucťujúce, nepriateľské alebo urážlivé prostredie.“ Vaše konanie spĺňa definíciu
sexuálneho obťažovania v zmysle Antidiskriminačného zákona a ochranu proti takémuto
konaniu mi poskytujú taktiež inštitúty definované v Antidiskriminačnom zákone.

68
Podľa ust. § 11 Občianskeho zákonníka: „Fyzická osoba má právo na ochranu svojej
osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia,
svojho mena a prejavov osobnej povahy." Ochrana osobnosti v zmysle Občianskeho
zákonníka je garantovaná prostredníctvom žaloby o ochranu osobnosti, v ktorej sa môžem
domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti,
aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie najmä preto, že bola v značnej miere
znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež
právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Vzhľadom na Vaše správanie si Vás dovoľujem upozorniť, že ak dobrovoľne neupustíte od
Vášho neprípustného konania voči mne, vrátane e-mailov, sexuálnych narážok na moju
osobu a fyzických atakov voči mojej osobe, a neodstránite závadný stav, podám na Vás
oficiálnu sťažnosť vedeniu školy, prípadne sa obrátim prostredníctvom splnomocneného
právneho zástupcu so žalobou o ochranu osobnosti na príslušný súd a budem žiadať
okrem iného aj náhradu nemajetkovej ujmy.
Dovoľujem si Vás rovnako upozorniť na skutočnosť, že v súdnom konaní budem žiadať
o priznanie náhrady trov konania z Vašej strany vrátane trov právneho konania, čím Vám
vzniknú ďalšie náklady pohybujúce sa v sume viac ako tisíc eur.
(ak je to relevantné) Tiež Vás upozorňujem na skutočnosť, že Vaše konanie napĺňa znaky
skutkovej podstaty viacerých trestných činov uvedených v Trestnom zákone v znení
neskorších predpisov, najmä však trestného činu podľa § 360a Trestného zákona
(nebezpečné prenasledovanie), prípadne priestupku podľa Zákona o priestupkoch a v
prípade, že budete v danom konaní pokračovať, zvážim rovnako postup v zmysle § 196
Trestného poriadku, resp. oznámenia o priestupku v zmysle ust. § 59 a nasl. Zákona
o priestupkoch.
Na základe vyššie uvedeného verím, že zvážite svoje konanie a zdržíte sa ďalšieho konania
porušujúceho moje osobnostné práva, na ktoré som Vás upozornil/a v texte tejto výzvy.
S pozdravom,
V .................... dňa .........
__________________
Podpis

69
Príloha č. 5 Príklad oficiálnej
sťažnosti na diskrimináciu/sexuál-
ne obťažovanie na škole na základe
pohlavia/rodu
Vážený/Vážená... (dekan/ka, rektor/ka, vedúca študijného oddelenia),
som študentkou na vysokej škole (názov školy), v odbore (názov odboru), v ročníku
(ročník). Toto je formálna sťažnosť na sexuálne obťažovanie, ktorému som bola vystavená
zo strany (meno osoby), ktorá vyučuje predmet (názov predmetu). Na základe
antidiskriminačného zákona (prípadne, ak existuje, na základe etického kódexu, politiky
školy) Vás žiadam o vyšetrenie mojej sťažnosti a o zaujatie stanoviska a prijatie vhodných
krokov na zastavenie obťažovania, alebo na jeho nápravu. Podľa ust. § 2a ods. 5
Antidiskriminačného zákona „Sexuálne obťažovanie je verbálne, neverbálne alebo fyzické
správanie sexuálnej povahy, ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť
narušenie dôstojnosti osoby a ktoré vytvára zastrašujúce, ponižujúce, zneucťujúce,
nepriateľské alebo urážlivé prostredie.“
Nasleduje popis udalosti, zahŕňajúcich konanie, ktoré považujem za sexuálne obťažovanie
zo strany (meno a priezvisko):
Príklad 1
Dňa (dátum) pán (meno) pristúpil ku mne počas výučby, pritlačil svoj rozkrok na moje
plece a pošepkal mi, že by sa so mnou rád učil pod perinou.
Príklad 2
Dňa (dátum) som dostala od pána (meno) e-mail, v ktorom má nazýva svojou “najsexi
študentkou” a uvádza, že by “rád niektoré veci prebral orálne so mnou vo svojom
kabinete”.
Ocenila by som príležitosť stretnúť sa s Vami, aby sme prediskutovali túto situáciu a jej
riešenie. Prikladám ďalšie dôkazy (mená svedkov/svedkýň, emaily, atď.)
Ďakujem.

70
Zoznam použitej literatúry
[1] Matejka, O. a kol. (2017). Antidiskriminačný zákon – Komentár. Bratislava: Wolters Kluwer s. r. o. (e-book)
[2] Zákon o rovnakom zaobchádzaní (antidiskriminačný zákon) č. 365/2004 Z. z.. Dostupné z:
https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/365/
[3] Debrecéniová, J. (2011). Antidiskriminačný zákon: Komentár. Bratislava: Občan, demokracia a
zodpovednosť.
[4] Holland, K. J. & Cortina, L. M. (2016). “Sexual Harassment: Undermining the Wellbeing of Working Women”.
In M. L. Connerley & J. Wu (eds.), Handbook on well-being of working women. New York: Springer, s. 83–101.
[5] Johnson P. A., Widnall S. E., & Benya F.F. (2018). Sexual Harassment of Women: Climate, Culture, and
Consequences in Academic Sciences, Engineering, and Medicine. Washington, DC: The National Academies
Press. DOI: 10.17226/24994.
[6] U.S. Merit Systems Protection Board (2018). Update on Sexual Harassment in the Federal Workplace.
March 2018. Dostupné z:
https://www.mspb.gov/MSPBSEARCH/viewdocs.aspx?docnumber=1500639&version=1506232&application=AC
ROBAT
[7] Smetáčková, I. a kol. (2019). Prevence sexuálního obtěžování ve státní správě - Příručka pro úřady. Praha:
Úřad vlády České republiky, Kancelář veřejné ochránkyně práv.
[8] Fitzgerald, a kol. (1988). “The incidence and dimensions of sexual harassment in academia and the
workplace”. Journal of Vocational Behavior, 32(2): 152–175. https://doi.org/10.1016/00018791(88)90012-7
[9] Fitzgerald, L. F., Swan, S., & Magley, V. J. (1997). “But was it really sexual harassment?: Legal, behavioral,
and psychological definitions of the workplace victimization of women”. In W. O'Donohue (ed.), Sexual
harassment: Theory, research, and treatment. Boston: Allyn & Bacon, s. 5–28.
[10] Cortina,. L.M, & Berdhal L. J. (2008). “Sexual harassment in organizations: A decade of research in review”.
In Clegg, S.R. & Cooper, C.L. (eds.), The SAGE Handbook of organizational behavior. New York: SAGE
Publishing, s. 469–497. DOI:10.4135/9781849200448.n26.
[11] Townsley, N.C. & Geist, P (2000). The discursive enactment of hegemony: Sexual harassment and
academic organizing.” Western Journal of Communication, 64(2): 190-217.
https://doi.org/10.1080/10570310009374671
[12] Ford, J.L. & Ivancic, R.R. (2020). “Surviving organizational tolerance of sexual harassment: an exploration
of resilience, vulnerability, and harassment fatigue.” Journal of Applied Communication Research, 48(2): 186–
206. https://doi.org/10.1080/00909882.2020.1739317
[13] Valkovičová V. & Kuruc, A. (2020). Nástroje na prevenciu sexuálneho obťažovania ako formy rodovej
diskriminácie. Inštitút pre výskum práce a rodiny.
[14] Holubová, B. (2007). Sexuálne a šikanózne obťažovanie žien na pracovisku – Prienik do reprezentatívnych
dát, prípadové štúdie a prevencia. Inštitút pre výskum práce a rodiny.
[15] National Academies of Sciences, Engineering, and Medicine. (2018). Sexual Harassment on Women:
Climate, Culture, and Consequences in Academic Sciences, Engineering, and Medicine. Washington, D.C.: The
National Academies Press.

71
[16] Smetáčková I., Pavlík P. & Kolářová K. (2009). Sexuální obtežování na vysokých školách: Proč vzniká, ako
sa prejevuje, co lze proti nemu dělat. Fakulta humanitních studií Univerzity Karlovy v Praze.
[17] Vohlídalová, M. (2015). “Coping Strategies for Sexual Harassment in Higher Education: „An Official Action
May Harm you in the End More than if Someone Slaps your Butt“.” Sociológia, (47)3: 297–316.
[18] Botti, F. a kol.(2019). The #MeToo Social Media Effect and Its Potentials for Social Change in Europe.
Brussels: Foundation for European Progressive Studies.
[19] Rodríguez-Rodríguez, I. & Heras-González, P. (2020). “How are universities using information and
Communication Technologies to face sexual harassment and how can they improve?.” Technology in Society,
62/2020. https://doi.org/10.1016/j.techsoc.2020.101274.
[20] Smetáčková, I. & Pavlík, P. (2011). “Sexuální obtěžování na vysokých školách: Teoretické vymezení,
metodologický přístup, výzkumné výsledky.” Sociologický časopis, 2/2011: 361–386.
[21] Van Roosmalen, E. & McDaniel, S. (1999). “Sexual Harassment in Academia: A Hazard to Women’s Health.”
Women & Health, 28(2): 33–54. https://doi.org/10.1300/J013v28n02_03.
[22] Buchanan, N.T. a kol. (2014). “A Review of Organizational Strategies for Reducing Sexual Harassment:
Insights from the U.S. Military.” Journal of Social Issues, 7(40): 687–702. https://doi.org/10.1111/josi.12086.
[23] Malovich, N.J. & Stake, J.E. (1990). “Sexual Harassment on Campus – Individual Differences in Attitudes
and Beliefs.” Psychology of Women Quarterly, 14(1990): 63–81. https://doi.org/10.1111/j.1471-
6402.1990.tb00005.x.
[24] McDonald, P. (2012). “Workplace Sexual Harassment 30 Years on: A Review of the Literature.”
International Journal of Management Reviews, 14(2012): 1–17. https://doi.org/10.1111/j.1468-2370.2011.00300.x.
[25] Pryor, J.B., Lavite, C. & Stoller, L.M. (1993). “A Social Psychological Analysis of Sexual Harassment: The
Person/Situation Interaction.” Journal of Vocational Behavior, 42(1): 68–83.
https://doi.org/10.1006/jvbe.1993.1005.
[26] Fasting, K., Brackenridge, C. & Walseth, K. (2007). “Women Athletes‘ Personal Responses to Sexual
Harassment in Sport.” Journal of Applied Sport Psychology, 19: 419–433.
https://doi.org/10.1080/10413200701599165.
[27] Collinson, M. & Collinson, D. (1996). “‘It’s Only Dick’: The Sexual Harassment of Women Managers in
Insurance Sales.” Work, Employment & Society, 10(1): 29–56. https://doi.org/10.1177/0950017096101002.
[28] Šaldová, K., Tupá, B. & Vohlídalová, M. (2009). “Sexuální obtěžování ve vysokoškolském prostředí:
Zkušenosti zavádění politik v zahraničí.” Gender rovné příležitosti výzkum, 10(1): 8–15.
[29] Rubin, L.J. & Borgers, S.B. (1990). “Sexual Harassment in Universities During the 1980s.” Sex Roles, 23(7-
8): 397–411.
[30] Hewitt Loy, P. & Stewart, L.P. (1984). “The Extent and Effects of the Sexual Harassment of Working
Women.” Sociological Focus, 17(1): 31–43. https://doi.org/10.1080/00380237.1984.10570460.
[31] Stockdale, M., Visio, M. & Batra, L. (1999). “The sexual harassment of men: Evidence for a Broader Theory
of Sexual Harassment and Sex Discrimination”. Psychology, Public Policy, and Law, 5(3):630–664. DOI:
10.1037/1076-8971.5.3.630
[32] Street, A., a kol. (2007). “Gender Differences in Experiences of Sexual Harassment: Data From a Male-
Dominated Environment”. Journal of consulting and clinical psychology, 75(3): 464–74. DOI: 10.1037/0022-
006X.75.3.464

72
[33] Huerta, M., a kol. (2006). “Sex and power in the academy: Modeling sexual harassment in the lives of
college women”. Personality and Social Psychology Bulletin, 32(5): 616–628.
https://doi.org/10.1177/0146167205284281.
[34] Rosenthal, M. N., Smidt, A. M., & Freyd, J. J. (2016). “Still second class: Sexual harassment of graduate
students”. Psychology of Women Quarterly, 40(3): 364–377. https://doi.org/10.1177/0361684316644838.
[35] Sivertsen, B., a kol. (2019). “Sexual harassment and assault among university students in Norway: a
crosssectional prevalence study”. BMJ Open, 2019(9). DOI:10.1136/bmjopen-2018-026993. Dostupné z:
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC6561608/pdf/bmjopen-2018-026993.pdf
[36] Vohlídalová M. (2009). „Sexuální obtěžování na vysoké škole. V ČR neexistující problém?“ Gender, rovné
příležitosti, výzkum 10 (2): 20–29. ISSN 1213-0028.
[37] Konsent. (2020). TZ: Respekt až na půdu! Jak je to se sexuálním obtěžováním na vysokých školách?.
(Tlačová správa, 19.10.2020)
[38] EU Agency for Fundamental Rights. (2012). Violence against women: an EU-wide survey. Main results
report. Brussels: Publications office of the EU. Dostupné z: https://fra.europa.eu/en/publications-and-
resources/data-and-maps/survey-data-explorer-violence-against-women-survey
[39] O’Donohue, W., Downs, K. & Yeater. E. A. (1998). “Sexual Harassment: A Review of the Literature.”
Aggression and Violent Behavior, 3(2): 111–128. https://doi.org/10.1016/S1359-1789(97)00011-6.
[40] Woodzicka, J.A. & LaFrance, M. (2001). “Real Versus Imagined Gender Harassment.” Journal of Social
Issues, 57(1): 15–30. https://doi.org/10.1111/0022-4537.00199.
[41] Hoyer, A. (1994). “Sexual harassment: Four women describe their experiences—Background and
implications for the clinical nurse specialist”. Archives of Psychiatric Nursing, 8(3): 177–183.
https://doi.org/10.1016/0883-9417(94)90051-5
[42] Stephens, T. & Hallas, J. (2006). Bullying and Sexual Harassment – A practical handbook. Hull: Chandos
Publishing.
[43] Debrecéniová, J. (2006). Čo (ne)vieme o diskriminácii. 1. vyd. - Bratislava : Občan a demokracia.
[44] Rubiano-Matulevich, E. (2019). Preventing, Reporting and Responding to Sexual Assault and Sexual
Harassment in Tertiary Education Institutions. Washington, D.C.: The World Bank. Dostupné z:
http://pubdocs.worldbank.org/en/397161582585064307/guidancenote-final.pdf
[45] Special Eurobarometer 449 – Gender-based violence. (2016). Dostupné z:
https://data.europa.eu/euodp/en/data/dataset/S2115_85_3_449_ENG
[46] McDonald, P., Charlesworth, S. & Graham, T. (2015). “Developing a framework of effective prevention and
response strategies in workplace sexual harassment.” Asia Pacific Journal of Human Resources, 53(1): 41–58.
ttps://doi.org/10.1111/1744-7941.12046.
[47] Felstiner,W., Abel, R. & Sarat, A. (1980). “The emergence and transformation of disputes: Naming, blaming,
claiming...:” Law and Society Review, 15(3/4): 631–654. DOI: 10.2307/3053505
[48] Equal Opportunities Commission and Education Bureau. (2013). Questions & Answers on Preventing
Sexual Harassment in Schools. Dostupné z: https://www.edb.gov.hk/attachment/en/sch-admin/admin/about-
sch/sch-sexual-harassment-prevention/Q%20and%20A_E%2013-11-2013.pdf
[49] Rihal, C.S., a kol. (2020). Addressing Sexual Harassment in the #MeToo Era: An Institutional Approach.
Mayo Clinic. Dostupné z: https://www.mayoclinicproceedings.org/article/S0025-6196(19)31119-X/fulltext

73
[50] Gordon, S., (2020). How to Heal From Workplace Sexual Harassment. [online]. Verywellmind. Dostupné z:
https://www.verywellmind.com/healing-from-sexual-harassment-in-the-workplace-4151996

Inštitút pre výskum práce a rodiny vydal túto publikáciu ako súčasť výstupov národného projektu
Prevencia a eliminácia rodovej diskriminácie OP ĽZ NP 2018/4.1.2/01., ktorý sa realizuje vďaka
podpore z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci
Operačného programu Ľudské zdroje www.esf.gov.sk