Zhodnotenie inžinierskogeologických pomerov a okamžitých protihavarijných opatrení na havarijnom zosuve v obci Brusno

Full text

Geologické práce, Správy 122, s. 29 – 45, Štátny geologický ústav Dionýza Štúra Bratislava 2013
29
Zhodnotenie inžinierskogeologických pomerov a okamžitých protihavarijných
opatrení na havarijnom zosuve v obci Brusno
Evaluation of the engineering geological conditions and mitigation measures
for the landslide in the Brusno Village
R
ÓBERT
J
ELÍNEK
1
,
M
ÁRIO
O
LŠAVSKÝ
1
,
P
AVEL
L
IŠýÁK
2
,
P
ETER
O
NDREJKA
2
,
J
ÚLIA
Š
IMEKOVÁ
2
,
I
VAN
D
ANANAJ
2
,
P
ETER
P
AUDITŠ
2
,
F
RANTIŠEK
B
OTTLIK
2
,
M
ILOŠ
G
REGOR
2
,
A
DRIÁN
I
LKANIý
3
,
P
AVOL
T
UPÝ
3
a
A
NDREA
J
ASOVSKÁ
3
1
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Regionálne centrum Banská Bystrica, Lazovná 10, 974 01 Banská Bystrica
2
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Mlynská dolina 1, 817 04 Bratislava
3
ENVIGEO, a. s., KynceĐová 2, 974 11 Banská Bystrica
Abstract. The paper provides results from a preliminary enginee-
ring geological investigation on a landslide that occurred during
Easter 2013 in Brusno village, central Slovakia. The landslide
began to threaten a house and damaged the surrounding slopes
used as agricultural lands. The main cause of the landslide is rela-
ted to the groundwater, which had rapidly accumulated in the
ground due to intense rainfall and temperature anomalies that
caused rapid melting of thick snow cover. Other factors of the
landslide are specific geological and morphological settings. The
landslide mitigation measures included construction of subsurface
drainage and stabilization system in the area of active landslide,
as well as in the slopes above the landslide.
KĐúþové slová: zosuv, inžinierskogeologický prieskum, sanaþné
opatrenia
Key words: landslide, engineering geological investigation, land-
slide mitigation measures
1. Úvod
Na VeĐkonoþnú nedeĐu 31. marca 2013 asi o 16.00
hod. sa v obci Brusno vo svahu nad rodinným domom
þ. 259/54 na ulici Pod Dubinkou aktivoval zosuv. Jeho prí-
þinou bolo stúpnutie hladiny podzemnej vody vplyvom
zrážkovej a teplotnej anomálie, keć sa náhle roztopila hru-
bá snehová pokrývka. Vzniknutý zosuv ohrozil rodinný
dom a zniþil záhradu nad ním. Na základe vzniknutej situ-
ácie zvolala starostka obce þlenov DobrovoĐného hasiþ-
ského zboru v Brusne, ktorí vykonali zabezpeþovacie práce
na lokalite, spoþívajúce v sústave odvodĖovacích rýh nad
zosuvom. Tým sa malo zamedziĢ ćalšiemu dotovaniu
územia aktívneho zosuvu povrchovou vodou.
DĖa 4. 4. 2013 pracovníci sekcie geológie a prírod-
ných zdrojov MŽP spolu s pracovníkmi ŠGÚDŠ vykonali
obhliadku lokality, poþas ktorej sa stanovil približný
rozsah a miesto terénnych prác. Následne dĖa 5. 4. 2013
obec vyhlásila mimoriadnu situáciu. Sekcia geológie a prí-
rodných zdrojov MŽP SR požiadala ŠGÚDŠ o urýchlené
zabezpeþenie vykonania inžinierskogeologického prie-
skumu a okamžitých protihavarijných opatrení na hava-
rijnom zosuve v obci Brusno.
CieĐom geologických prác bolo zabezpeþenie stability
zosuvného územia na lokalite Brusno, miestna þasĢ Pod
Dubinkou. V rámci úlohy sa vykonal orientaþný inžinier-
skogeologický prieskum, na základe ktorého sa realizovali
okamžité protihavarijné opatrenia. Geologická úloha sa
skonþila závereþnou správou (Jelínek et al., 2013).
2. Prírodné pomery lokality
Vymedzenie a poloha študovaného územia
Študované územie sa nachádza na Đavom brehu rieky
Hron nad ulicou Pod Dubinkou. Územie tvoria pomerne
strmé, juhozápadne orientované svahy v intraviláne obce
Brusno v miestnej þasti Pod Dubinkou. Svahy sú þiastoþne
zmenené antropogénnou þinnosĢou do stupĖovitej formy,
v ktorej smerom k aluviálnej nive rieky Hron prevládajú
výrazné odrezy a násypy súvisiace s individuálnou výstav-
bou rodinných domov.
Stred územia urþujú súradnice 48° 47' 42,08'' s. z. š.
a 19° 23' 14,84'' v. z. d., nadmorská výška sa pohybuje od
435 do 465 m. PrehĐadná situácia tohto územia v mierke
1 : 50 000 je znázornená na obr. 1. Ortofotomapa s vyzna-
þením havarijného zosuvu je na obr. 2.
Charakteristika zosuvu
Zosuv v obci Brusno (obr. 3) postihol þasĢ svahu nad
rodinným domom s popisným þíslom 259/54 na ulici Pod
Dubinkou. Ide o svah, ktorého pomerne strmý sklon nad
rodinným domom bol v jeho spodnej þasti upravený s cie-
Đom umiestniĢ stavbu domu, podobne ako v prípade ćal-
ších domov lokalizovaných v tejto þasti obce. Terénna
úprava spoþívala vo vyrovnaní svahu a realizácii zárubné-
ho múru umiestneného pozdĎž celého svahu. Zárubný múr
je pomerne masívny, jeho výška je asi 1,7 m, založený je
v hĎbke asi 1,4 m.
Zosuv vyvolala zrážková a teplotná anomália, ktorá
spôsobila rýchle topenie hrubej snehovej pokrývky. To
umožnilo dotovanie vody do jeho telesa. Došlo k nasýteniu

Geologické práce, Správy 122
30
Obr. 1. PrehĐadná situácia študovaného územia.

R. Jelínek et al.: Zhodnotenie inžinierskogeologických pomerov…
31
Obr. 2. Ortofotomapa s vyznaþením havarijného zosuvu (zdroj Google Earth).
Obr. 3. Celkový pohĐad na zosuv (R. Jelínek). Obr. 4. Odluþná hrana zosuvu (R. Jelínek).
svahu prestupujúcou vodou, následnému zníženiu šmyko-
vých parametrov hornín, ako aj jeho priĢaženiu podzemnou
vodu a tým sa porušila rovnováha svahu. Následkom toho
vznikol zosuv.
Vzniknutý zosuv má plošný charakter s rozmermi zhru-
ba 15 x 10 m a hĎbkovým dosahom do 1,0 m. Hlavná
odluþná hrana zosuvu mala výšku asi 0,4 – 0,7 m (obr. 4).
Zosunutá zemina má charakter kamenito-ílovitej sutiny
(štrkovitého ílu). Celý povrch zosuvu bol výrazne roztrha-
ný, þasĢ vegetaþného pokryvu úplne strhnutá. Rozmoþené
až skašovatené þelo zosuvu z veĐkej þasti pretieklo cez
zárubný múr, ktorým je zabezpeþená päta odrezu ohroze-

Geologické práce, Správy 122
32
ného rodinného domu, až k stene domu, vzdialeného od
múru asi 2 m (obr. 5). Z priestoru medzi zárubným múrom
a domom bola skašovatená zosunutá zemina následne od-
stránená. Samotný zárubný múr zostal neporušený.
Šmyková plocha bola urþená v hĎbke asi 0,7 – 0,9 m na
kontakte hlinito-kamenitej sutiny s lavicami kremenných
arkóz (obr. 6).
Zosuvom sa poškodila záhrada nad domom a vonkajšia
fasáda domu. Zemina „natiekla“ do dvora a vznikla nut-
nosĢ jej odstránenia. Susedné domy na ulici Nad Dubinkou
neboli poškodené.
Geologická preskúmanosĢ územia
V oblasti havarijného zosuvu v obci Brusno sa dovtedy
neuskutoþnil žiaden inžinierskogeologický prieskum zame-
raný na svahové deformácie. Dôležité informácie o svaho-
vých pohyboch nám preto poskytol Atlas máp stability
svahov (Šimeková a Martinþeková et al., 2006).
Prvou prácou, ktorá bola venovaná geologickému prie-
skumu širšieho okolia tejto lokality, bol posudok o zákla-
dovej pôde (ýakaný a Hruška, 1967). V roku 1975 sa
v oblasti lieþebného domu Brusno-kúpele robil podrobný
inžinierskogeologický prieskum (Kubo et al., 1975). Vy-
hĐadávací hydrogeologický prieskum zameraný na prírod-
né lieþivé kúpele Brusno realizoval IGHP Žilina (Klago
a Matejþeková, 1986; Klago, 1989). Inžinierskogeologický
prieskum na lokalitách v Brusne vykonali Páleník (1985)
a Páleník a Tišliarová (2000).
Zo širšej oblasti územia boli vyhotovené Geologická
mapa Starohorských vrchov, ýierĢaže a severnej þasti Zvo-
lenskej kotliny v mierke 1 : 50 000 (Polák et al., 2003), ako
aj Súbor inžinierskogeologických máp geofaktorov život-
ného prostredia, Nízke Tatry (Lobík et al., 1993).
Geologické pomery
V širšom okolí Brusna ide o charakteristickú príkrovo-
vú stavbu narezanú tokom Hrona a þiastoþne prekrytú
kvartérnymi útvarmi. Na stredno- až vrchnotriasových do-
lomitoch tektonickej jednotky veporika ležia príkrovové
trosky tektonickej jednotky hronika. Mezozoikum hronika
situované na Đavej strane Hrona na lokalite Dubinka pozos-
táva z dvoch litologicky odlišných formácií (obr. 7 a 8).
Spodnú þasĢ hronického þiastkového príkrovu tvoria
klasticko-karbonátové súvrstvia spodnotriasového veku.
Zastupujú ich (odspodu nahor):
• benkovské súvrstvie: pestré lavicovité arkózy a arkó-
zové droby s ojedinele zachovanými jemnozrnnejšími po-
lohami hnedoþervenej farby. Typické sedimentárne znaky
sú masívne zvrstvené lavice, laminácie, þasté závalky –
roje intraklastov ílovcov na spodných polohách lavíc arkó-
zových pieskovcov a prúdové þeriny.
• hronsecké vrstvy: striedanie tenkých (cm) arkózo-
vých polôh s pestrými prachovcami. Typické znaky hron-
seckých vrstiev sú heterolitické zvrstvenie, hojné biogénne
prepracovanie (ichnofosílie), þeriny, bahenné praskliny,
mikroþeriny a fosílie.
• šuĖavské súvrstvie: striedanie slienitých karbonáto-
vých lavíc s polohami pestrých arkózovo-drobových medzi-
vrstvových polôh. Karbonáty þasto obsahujú organogénnu
prímes, podobne v drobách s karbonátovým cementom
možno nájsĢ makrofosílie spodnotriasových mäkkýšov.
Vyššiu þasĢ hronika budujú karbonáty a typické fácie
gutensteinských vápencov a dolomitov strednotriasového
veku. Litologicky sú to tmavosivé až þierne vrstvovité, þasto
stylolitické vápence s charakteristickými žilkami bieleho
kalcitu. Hrúbka vrstiev tu varíruje rádovo v decimetroch.
Povrch vrstvových plôch je nerovný. Lokálne obsahujú
vložky svetlých dolomitov.
Kvartérny pokryv v blízkom okolí tvoria v zásade dve
genetické litofácie:
• deluviálne svahoviny a sutiny od balvanovito-blo-
kovitých a kamenitých cez hlinito-kamenité a hlinito-
-piesþité až po výluþne hlinité polygenetické svahové hliny
(pleistocén – holocén);
• pleistocénne fluviálne terasy Hrona v širšom strati-
grafickom spektre od najstarších spodnopleistocénnych flu-
viálnych štrkov vysokých terás cez vrchné, vyššie a nižšie
stredné terasy po najmladšie pleistocénne piesþité štrky dno-
vej akumulácie nízkych terás (Maglay in Polák et al., 2003);
Obr. 5. PohĐad na þelo akumulaþnej þasti zosuvu prevalenej cez
zárubný múr (R. Jelínek).
Obr. 6. Predpokladaná šmyková plocha zosuvu na kontakte hlini-
to-kamenitej sutiny s lavicami þiernych arkóz (R. Jelínek).

R. Jelínek et al.: Zhodnotenie inžinierskogeologických pomerov…
33
Obr. 7. Litotektonický profil zobrazujúci usporiadanie tektonických jednotiek a litologické þleny na lokalite Brusno-Dubinka.
Obr. 8. Hronsecké vrstvy: a, b) charakteristická skolitová ichnofácia v hronseckých vrstvách (Diplocraterion paralellum), c) typické,
tzv. heterolitické zvrstvenie – pravidelné striedanie arkózových lavíc (tmavé – tmavosivé, þasto hrdzavé) so zelenými bioturbovanými
drobami s klastickou sĐudou (sivozelenkavé, rozpadavé), d) v jednej z hrubších polôh kremenných arkóz sa našla pomerne vzácna for-
ma brachiopóda Lingula sp.; benkovské súvrstvie: e) þeriny na povrchu lavice pestrej arkózy, f) zelenkavé ílovcové intraklasty
vo svetlej arkóze ako produkt autocyklickej erózie, g) ?synerézne bahenné praskliny a známky tzv. mikrovrások na povrchu pestrých
prachovcových polôh, h) doskovité zvrstvenie v kremenných arkózach, vo vrchnej þasti s krížovým zvrstvením (M. Olšavský).
• holocénne fluviálne hliny a piesþité a štrkové hliny
nív a nivných kužeĐov tvoria najmladšie akumulácie v okolí.
Kvôli lepšiemu pochopeniu geologickej stavby bola
bližšie premapovaná þasĢ v priestore kóty 470,2 (kríž –
Božia muka), kóty 532,8 a ústia bezmennej dolinky ústia-
cej smerom k cintorínu (topografický podklad 1 : 10 000).
Predstavu o uložení fragmentu príkrovu hronika poskytli
najmä odkryvy vrchnej þasti benkovského súvrstvia v záreze
bezmenného potoka z.-v. smeru a taktiež skalné východy
gutensteinských vápencov v priestore hrebienka v.-z. smeru
(Dubinka). Odkrytá geologická mapa lokality Dubinka
spolu s príslušným geologickým rezom 1 – 1' sú zobrazené
na obr. 9 a 10. Z údajov meraní vrstvovitosti vyplýva, že
sekvencia spodného triasu je mierne poprehýbaná (pre-
vrásnená), no generálne sa skláĖa na sever pod uhlom 20
až 30°. Mladšie, strednotriasové karbonáty sa skláĖajú
rovnakým smerom, ale strmšie, až do 55°. V priestore juž-
ne od kót 470,2 a 532,8 je na lúkach vyvinutý kvartérny
pokryv zastierajúci sklony celej spodnotriasovej sekvencie.
Reprezentujú ho svahoviny (hrúbka do 1 m), v prevahe hli-
ny, vyššie s úlomkami a blokmi gutensteinských vápencov.
Približne uprostred hlinitého pokryvu v nadmorskej výš-
ke 445 – 470 m sa nachádza relikt fluviálnych štrkov
a piesþitých štrkov usporiadaný v smere SZ – JV (jeho po-
loha je znázornená na obr. 22). PodĐa výšky oproti súþas-
nému korytu by mohli patriĢ skôr k vyšším stredným
terasám (starší riss, nie mladším, ako je to na publikovanej
mape Poláka et al., 2003; Dr. Maglay – ústna informácia).
Obr. 7 Obr. 8

Geologické práce, Správy 122
34
Obr. 9. Odkrytá geologická mapa lokality Dubinka s lokalizáciou zosuvu.
V obliakovom materiáli boli identifikované najmä meta-
morfity kryštalinika veporika ako metagranity, pararuly,
fylonity, amfibolity, ale aj metasedimenty jeho obalu v po-
dobe permských metaarkóz a spodnotriasových kremen-
ných metaarkóz. V jednom prípade sa našiel aj neogénny
vulkanit – andezit. Obliaky dosahovali cm/dm veĐkosĢ,
najþastejšie do 20 cm, no ojedinele sa vyskytli aj balvany
s veĐkosĢou 40 až 100 cm. Hrúbka terasy je malá, pravde-
podobne okolo 1 m. Je pravdepodobné, že na povrchu je
þiastoþne resedimentovaná (soliflukþné procesy).
Zosuvný svah sa nachádza v mieste vystupovania
hronseckých vrstiev, þo bolo zrejmé až po zrealizovaní
technických prác. Drenážna vetva þ. I odhalila subhori-
zontálne uložené podložie v podobe striedania laviþiek
kremenných arkóz hrubé 2 – 15 cm so zelenkavými, in-
tenzívne bioturbovanými polohami prachovcov s hrúbkou
do 10 cm. Ide o charakteristickú skolitovú ichnofáciu,
známu zo spodnotriasových sekvencií (Olšavský a Šimo,
2007; Olšavský et al., 2010). V jednej z hrubších kremen-
ných lavíc (asi 15 cm) sa našli zvyšky brachiopódov druhu
Lingula sp., þo umožĖuje korelovaĢ tieto vrstvy s ćal-
šími výskytmi tejto neobvyklej fauny v Západných Kar-
patoch.
V širšom priestore lokality Brusno sa nachádzajú dva
morfotektonické fenomény. Severne od obce prebieha zlo-
mové pásmo horehronskej prepadliny. Prielomová þasĢ úze-
mia v oblasti HiadeĐ – Jasenie (ráztocké kryhy) je rozhraním
medzi bystrickou þiastkovou prepadlinou a východnou,
breznianskou þiastkovou prepadlinou. Medzi Luþatínom
a Predajnou je sústava vyšších krýh s nie celkom jasnými
vzĢahmi prepadlina – hrasĢ Ćumbierskych Tatier. Samotná
obec Brusno leží na morfoštruktúre hrasti ýierĢaže, ktorá

R. Jelínek et al.: Zhodnotenie inžinierskogeologických pomerov…
35
tvorí pozdĎžnu štruktúru s výrazným zsz. zlomovým ohra-
niþením oproti horehronskej prepadline. Jej východná þasĢ
je implantovaná do vulkanickej stavby stratovulkánu PoĐa-
ny (Polák et al., 2003).
V blízkosti lokality Dubinka je tektonika zaznamenaná
v podobe príkrovovej línie. Nie je vylúþené, že násunová
plocha bola reaktivovaná. Celá spodná þasĢ príkrovu je
krehko porušená. Tektonizované horniny šuĖavského súvrst-
via v podloží strednotriasových karbonátov taktiež nasved-
þujú na þiastoþne subautochtónny kontakt medzi spodno- až
strednotriasovou sekvenciou.
Klimatické pomery
PodĐa Atlasu krajiny (2002) hodnotené územie okolia
Brusna spadá do mierne teplej oblasti (M) s priemerne
menej ako 50 letnými dĖami v roku, s denným maximom
teploty vzduchu > 25 °C a júlovým priemerom teploty
vzduchu >16 °C, do okrsku M5 – mierne teplý, vlhký,
s chladnou až studenou zimou, s dolinovým/kotlinovým
charakterom. Dlhodobá priemerná roþná teplota vzduchu
dosahuje 10 °C (január –4 °C; júl 16 °C). Snehová pokrýv-
ka sa na území vyskytuje v priemere do 80 dní v roku.
Na základe údajov poskytnutých z SHMÚ o zrážkach
z meteorologickej stanice ďubietová (tab. 1, obdobie 2003
Aþ 2013) sa roþné úhrny zrážok pohybujú v pomerne veĐ-
kom rozpätí, od 495,8 do 1 212,0 mm s priemerom 750 mm.
Pri zahrnutí vplyvu evapotranspirácie je možné urþiĢ,
že množstvo efektívnych zrážok (t. j. zrážok podieĐajúcich
sa na povrchovom a podzemnom odtoku) dosahuje v dlho-
dobom priemere hodnoty od 300 do 400 mm. Tie sa však
zväþša tvoria v zimnom období a ich význam z hĐadiska
povrchového a podzemného odtoku je dôležitý najmä
v období jarného topenia snehu (Atlas krajiny, 2002).
ZaĢaženie územia prízemnými inverziami je silné. In-
verzie sa vyskytujú z dôvodu þlenitosti reliéfu, najmä kvôli
umiestneniu obce v pomerne úzkom údolí rieky Hron.
Trvanie slneþného svitu závisí od roþného obdobia, ex-
pozície, þlenitosti reliéfu, uhla sklonu svahov, množstva
oblaþnosti a výskytu hmiel. PodĐa Tomlaina a HrvoĐa (in
Atlas krajiny Slovenskej republiky, 2002) priemerná roþná
suma globálneho žiarenia dosahuje 1150 kWh . m
–2
.
Hydrologické pomery
Študované územie patrí k úmoriu ýierneho mora a do
povodia rieky Hron, ktorá odvádza z povodia všetku vodu,
ako aj ovplyvĖuje ráz a vývoj územia. Rieka Hron teþie
približne 200 m západne od územia, má snehovo-dažćový
režim odtoku, najvyšší priemerný mesaþný prietok dosahu-
je v apríli, najnižší v januári a februári. Hodnota špecific-
kého odtoku je 12,95 l . s
–1
. km
–2
. Približne 500 m južne
od tohto územia teþie aj Đavostranný prítok rieky Hron –
potok Brusnianka, ktorého dĎžka je 8,9 km.
Tab. 1. Priemerné mesaþné úhrny zrážok v mm zo stanice ďubietová.
Rok Jan. Febr. Marec Apríl Máj Jún Júl Aug. Sept. Okt. Nov. Dec. Spolu
2003 63,8 12,6 3,9 24,5 84,6 23,6 84,3 33,6 24,7 73,8 34,2 32,2 495,8
2004 56,2 66,5 33,3 43,5 83,2 105,0 73,4 91,4 33,8 51,4 63,5 62,2 763,4
2005 59,0 54,5 27,8 96,9 58,3 17,0 122,5 100,6 44,6 9,0 63,9 135,8 789,9
2006 27,6 38,6 44,1 61,8 101,9 103,9 26,6 65,4 15,2 21,9 45,0 14,0 566,0
2007 125,4 52,9 64,7 0,6 153,6 87,9 31,9 79,7 55,0 17,9 55,2 29,9 754,7
2008 52,1 23,4 85,3 36,3 54,3 101,4 150,5 66,0 31,7 66,7 55,8 94,0 817,5
2009 55,0 29,8 71,2 6,7 49,0 135,6 54,6 37,1 47,9 116,3 63,2 129,8 796,2
2010 47,8 43,8 21,0 60,3 163,1 197,5 243,8 130,7 106,2 21,8 115,2 60,8 1 212,0
2011 15,7 9,5 42,4 15,4 76,8 112,2 149,9 48,6 8,3 24,2 0,8 75,2 579,0
2012 72,8 21,6 2,0 49,7 30,3 121,5 133,2 4,5 51,3 133,5 59,1 53,5 733,0
2013 89,3 55,1 99,6 32,9 156,3 86,3 64,5 59,2 64,9 32,6 77,0 28,0 845,7
Obr. 10. Geologický rez (s.-j. sme-
ru) zobrazujúci priebeh a sklon
triasových sekvencií hronika na
lokalite Dubinka. Tektonické po-
mery.

Geologické práce, Správy 122
36
Obr. 11. Situaþný plán realizovaných prieskumných diel.
Hydrogeologické pomery
Územie sa nachádza v hydrogeologickom útvare
SK200280FK – útvar puklinovej a krasovo-puklinovej
podzemnej vody Nízkych Tatier a Slovenského rudohoria
oblasti povodia Hron (Kullman et al., 2005). PodĐa hydro-
geologickej rajonizácie Slovenska (Šuba et al., 1984) patrí
územie do hydrogeologického rajónu HG 078 – mezozoi-
kum a predmezozoické útvary sv. þasti Zvolenskej kotliny
a sz. þasti Veporských vrchov.
Územie sa nachádza na rozhraní dvoch podobných
hydrogeologických regiónov, a to regiónu mezozoika a pa-
leozoika Starohorských vrchov a severnej þasti Zvolenskej
kotliny a regiónu mezozoika a predmezozoických útvarov
severovýchodnej þasti Zvolenskej kotliny a severozápadnej
þasti Veporských vrchov. Pre tieto územia je charakteris-
tická krasová a krasovo-puklinová priepustnosĢ. Hlavným
kolektorom podzemnej vody sú tu najmä mezozoické vá-
pence a dolomity, ktoré sú schopné na seba viazaĢ podstat-
né množstvo podzemnej vody, priþom táto voda následne
vychádza na povrch v menšom poþte prameĖov s pomerne
vysokými hodnotami výdatnosti. Tieto horniny majú rov-
nako vysoké hodnoty prietoþnosti, a to v rozsahu od 1 . 10
–3
do 1 . 10
–2
m
2
. s
–1
. Ćalším významným kolektorom pod-
zemnej vody v hodnotenom území sú fluviálne sedimenty
rieky Hron, ktoré tvorí ílovito-piesþitý štrk. PodĐa vrtného
prieskumu dosahujú hrúbku do 3 – 5 m (Klago, 1986).
Hydrogeologicky významné môžu byĢ aj deluviálne sedi-
menty, ak ich podstatnú zložku tvorí kamenitá frakcia. Ich
význam z hydrogeologického hĐadiska závisí od lokálnych
podmienok, ako sú napríklad morfológia terénu a okrajové
hydraulické podmienky, alebo od lokálnych hydrogeolo-
gických pomerov a ich zmien v priestore a þase.
3. Metodika riešenia
Rozsah a metodika geologických prác boli navrhnuté
tak, aby výsledky dostatoþne preukázali inžinierskogeo-
logické a hydrogeologické pomery havarijného zosuvu
a poskytli podklad na vypracovanie a realizovanie protiha-
varijných opatrení. V rámci orientaþného inžinierskogeo-
logického prieskumu sa realizovali technické, vzorkovacie,
laboratórne, meraþské a geologické práce, ktoré poskytli
informácie na realizáciu protihavarijných opatrení.
Technické práce
Technické práce pozostávajúce z kopaných sond a dy-
namických penetraþných skúšok realizovala firma
ENVIGEO, a. s., Banská Bystrica. Prieskumné sondy, zná-
zornené na obr. 11, boli situované do 1 prieþneho a 2 po-
zdĎžnych profilov tak, aby þo najlepšie prispeli k interpr-
etácii geologickej stavby územia. Celkove sa urobilo 7
kopaných sond, oznaþených KS-1 až -7 (obr. 12 a 13), kto-
rých hĎbka sa pohybovala od 1,3 do 2,5 m. Kopané sondy
KS-1 až -6 sa robili pásovým rýpadlom Caterpillar. Sonda

R. Jelínek et al.: Zhodnotenie inžinierskogeologických pomerov…
37
Obr. 12. Realizácia prieskumnej sondy KS-2, nachádzajúcej sa
východne od havarijného zosuvu (R. Jelínek).
Obr. 13. Realizácia prieskumnej sondy KS-3, nachádzajúcej sa
v oblasti priamo nad havarijným zosuvom (R. Jelínek).
Obr. 14. Grafický záznam z dynamickej penetraþnej skúšky DPS-1.
KS-7, nachádzajúca sa priamo v zosuvnej oblasti, sa pre
terén neprístupný technike kopala ruþne.
Na zistenie rozhrania jednotlivých litologických vrs-
tiev, ako aj ich fyzikálno-mechanických vlastností sa okrem
kopaných sond realizovali aj 4 dynamické penetraþné son-
dy (DPS), oznaþené DPS-1 až -4. Ich celková dĎžka bola
29,6 m. Ukážku grafického záznamu priebehu DPS-1 spolu
s odvodenými priemernými hodnotami geotechnických
parametrov zobrazuje obr. 14.
Úþelom DPS je urþenie merného penetraþného odporu
q
dyn
zemín a poloskalných hornín. Na základe tohto para-
metra možno odvodiĢ fyzikálno-mechanické vlastnosti
vrstiev. Pri súdržných zeminách možno stanoviĢ index
konzistencie, súdržnosĢ a modul deformácie, pri nesúdrž-
ných relatívnu uĐahnutosĢ, efektívny uhol trenia a modul
deformácie. Dynamické penetraþné sondy sa robili dyna-
mickou penetraþnou súpravou typu LMSR firmy Nord-
meyer v súlade s STN EN ISO 22476-3, ako aj poznatkami
z literatúry (Hulla et al., 2002).
Poþas kopania sond bola vyhotovená geologická a fo-
tografická dokumentácia, zaznamenávali sa výskyty pod-
zemnej vody, odobrali sa vzorky zeminy a vody. Po reali-
zácii technických prác sa kopané sondy zasypali výkopo-
vým materiálom a terén sa upravil do pôvodného stavu.

Geologické práce, Správy 122
38
Vzorkovacie práce
Poþas realizácie kopaných sond sa na laboratórne rozbo-
ry odobralo 8 vzoriek zeminy, z toho 2 neporušené. Vzorky
zeminy so zachovanou prirodzenou vlhkosĢou sa odobrali
do vrecúšok z PVC. Ich hmotnosĢ sa pohybovala v rozpätí
2 – 3 kg. Vzorky podzemnej vody sa odoberali do plasto-
vých vzorkovníc s objemom 1,5 l. Vzorkovacie práce a pre-
prava vzoriek sa vykonali v súlade s STN EN ISO 22475-1.
Laboratórne práce
Laboratórne práce sa robili s cieĐom stanoviĢ základné
a doplĖujúce popisné charakteristiky zemín (klasifikaþné
rozbory zemín), fyzikálno-mechanických vlastností zemín
a na stanovenie agresívnych vlastností podzemnej vody
týkajúcich sa jej vplyvu na oceĐ a betón.
Laboratórne spracovanie vzoriek zemín a podzemnej
vody sa robilo v laboratóriu mechaniky zemín a hornín
ŠGÚDŠ Bratislava a v laboratóriu GAL Spišská Nová Ves.
Meraþské práce
Meraþské práce pozostávali z polohopisného a výško-
vého zamerania všetkých realizovaných prieskumných diel
(4 x DPS, 7 x kopané sondy), ako aj podrobného zamera-
nia zosuvného územia a jeho blízkeho okolia (asi 12 500
m
2
). Práce realizovala firma ENVIGEO, a. s., Banská Bys-
trica pomocou prístroja Ashetech Promark 500 (totálna
stanica) metódou podrobného merania GNSS RTK s pripo-
jením na sieĢ referenþných staníc SKPOS. Zoznam súrad-
níc je vyhotovený v súradnicovom systéme SJTSK a vo
výškovom systéme Bpv.
Geologické práce
Geologické práce pozostávali zo spracovania archív-
nych údajov relevantných pre danú úlohu, stanovenia roz-
sahu prác a spôsobu ich realizácie, vypracovania projektu
geologickej úlohy, koordinácie, riadenia a sledu terénnych
prác, geologickej dokumentácie kopaných sond a odberu
vzoriek, evidencie prieskumných a vzorkovacích prác,
fotodokumentácie, vyhodnotenia výsledkov laboratórnych
prác a skúšok dynamickej penetrácie, vyhotovenia grafic-
kých príloh, spracovania a analýzy všetkých získaných
údajov a vypracovania závereþnej správy.
Protihavarijné opatrenia
Zabezpeþovacie práce na vzniknutom zosuve sa reali-
zovali hneć po jeho nahlásení, keć starostka obce zvolala
do pohotovosti þlenov DobrovoĐného hasiþského zboru
v Brusne. V rámci týchto prác bola na svahoch lokalizova-
ných sv. od telesa zosuvu vykopaná provizórna sústava od-
vodĖovacích rýh na odvedenie povrchovej vody mimo telesa
zosuvu (obr. 15).
Spomenuté provizórne zabezpeþovacie práce realizo-
vané nad aktívnym zosuvom odklonili povrchovú vodu od
Obr. 15. Sústava odvodĖovacích rýh realizovaných po aktivácii
zosuvu ((R. Jelínek).
telesa zosuvu, þím obmedzili dotovanie aktívneho telesa
zosuvu vodou.
Okrem spomenutých zabezpeþovacích prác bolo potreb-
né vykonaĢ okamžité protihavarijné opatrenia. Tie na zákla-
de výsledkov orientaþného inžinierskogeologického pries-
kumu realizovala firma ENVIGEO, a. s., Banská Bystrica
a sú znázornené na obr. 16. V rámci záujmového územia
boli protihavarijné opatrenia rozdelené do dvoch oblastí:
• práce na svahu nachádzajúcom sa severovýchodne
od objektu ohrozeného rodinného domu þ. 259/54, ktoré
pozostávali z drenážnych vetiev na zachytenie podzemnej
vody a ich odvedenie mimo zosuvného územia podzem-
ným potrubím,
• práce v mieste havarijného zosuvu nad objektom
rodinného domu (parcela þ. 247/3), pozostávajúce z vý-
stavby dvoch kamenných drenážno-stabilizaþných rebier.
Protihavarijné opatrenia nad aktívnym zosuvom
pozostávali z realizácie 4 drenážnych vetiev s celkovou
dĎžkou 206 m, oznaþených I, II, III a IV. Pri budovaní
vetiev sa robili výkopy s minimálnou hĎbkou 1,6 m a šír-
kou 0,7 až 1,5 m. Na dne výkopov je umiestnená drenáž-
na flexibilná rúra z PVC s minimálnym priemerom 100
mm. Kvôli eliminácii zanášania a zvýšeniu efektu filtrá-
cie bola rúra obalená drenážnym geokompozitom (typ
GMG 412), a to tak, aby oba voĐné konce vloženého
segmentu smerovali k povrchu a zasahovali minimálne
0,2 – 0,3 m pod povrch terénu. Geokompozit je umies-
tnený do výkopu tak, aby prekrýval juhozápadne oriento-
vané steny výkopov. Pri ukladaní geokompozitu do
výkopu sa kládol dôraz na dôsledné prekrývanie jednotli-
vých segmentov (obr. 17).
Vetvy boli vyústené do zberného podzemného potrubia
(obr. 18), ktoré zabezpeþuje odvedenie zachytenej pod-
zemnej vody mimo zosuvného územia. Potrubie je zabu-
dované po spádnici svahu v smere SV – JZ. HĎbka uloženia
potrubia korešponduje s hĎbkou premĚzania zemín, t. j.
1,3 m pod povrchom terénu, šírka bola 0,7 m a celková

R. Jelínek et al.: Zhodnotenie inžinierskogeologických pomerov…
39
Obr. 16. Likalizácia protihavarijných objektov.
Obr. 17. Budovanie drenážnej vetvy þ. I v priestore nad aktívnym
zosuvom (R. Jelínek).
dĎžka 111,5 m. Práce komplikoval výskyt priĐnavých ze-
mín s vysokou plasticitou, ktoré vyžadovali dodatoþné od-
straĖovanie zeminy z náradia.
Protihavarijné opatrenia v oblasti aktívneho zosuvu
pozostávali z realizácie dvoch drenážno-stabilizaþných re-
bier (obr. 19 a 20), ktoré zabezpeþili hĎbkové odvedenie
vody nachádzajúcej sa v telese zosuvu a súþasne stabilizo-
vali þasĢ zosuvného územia svojou hmotnosĢou. Drenáž-
no-stabilizaþné rebrá boli nasmerované od existujúceho
Obr. 18. Zberné podzemné potrubie (R. Jelínek).
oporného múru do svahu smerom k odluþnej hrane zosu-
vu. V hornej þasti sú rozvetvené kvôli zväþšeniu záchyt-
nej plochy. Celková dĎžka rebier vrátane rozvetvenia je
31 m.
Výkopy zabezpeþujúce odvedenie vody drenážnych re-
bier mimo zosuvného svahu sa robili ruþne. HĎbka výkopu
bola 1,5 – 2 m, jeho dĎžka asi 31 m a objem zhruba 45 m
3
.
Samotný výkop má lichobežníkový profil, v spodnej þasti
bola jeho šírka minimálne 0,6 m, v hornej þasti maxi-
málne 1,3 m. V pozdĎžnom profile je dno drenážneho rebra
stupĖovite zahĎbené do svahu. Šírka a dĎžka jednotlivých
stupĖov dosahuje asi 1 x 1 m.

Geologické práce, Správy 122
40
Obr. 19. Budovanie drenážno-stabilizaþného rebra þ. 2 v oblasti
aktívneho zosuvu (R. Jelínek).
Obr. 20. Lomový kameĖ plniaci drenážno-stabilizaþnú fumkciu
v rebre þ. 2 (R. Jelínek).
Po zrealizovaní drenážno-stabilizaþných rebier bol terén
v oblasti uskutoþnených prieskumných a sanaþných prác
splanírovaný a uvedený do pôvodného stavu (obr. 21 a 22).
4. Výsledky riešenia geologickej úlohy
Inžinierskogeologické pomery
V rámci geologických prác sa urobilo geologické a in-
žinierskogeologické mapovanie zamerané na aktualizáciu
poznatkov o zosuvnej lokalite. Výsledkom mapovania je
zostavená úþelová inžinierskogeologická mapa v mierke
Obr. 21. Zosuvný svah po vykonaní sanaþných opatrení (R. Jelí-
nek)
.
Obr. 22. Splanírovaný terén v mieste realizácie drenážnej vetvy
þ. III a IV a sondy KS-6 (R. Jelínek).
1 : 2 000 (obr. 23). SúþasĢou mapy je inžinierskogeolo-
gický profil 1 – 1' v mierke 1 : 500/250 s vyznaþením sva-
hovej deformácie, ako aj poškodených objektov (obr. 24).
Ako vidno z mapy, rajón deluviálnych sedimentov
(D) reprezentuje podstatnú þasĢ svahov tohto územia. Ra-
jón tvoria jemnozrnné zeminy a sutiny (hliny, štrky a suti-
ny), ktoré sú þasto premiešané s úlomkami z podložia. So
zväþšujúcou sa hĎbkou hliny a štrky postupne prechádzajú
do eluviálnej sutiny. Hrúbka deluviálnych sedimentov
urþená z výsledkov DPS bola v rozsahu od 4,3 do 6,0 m.
Íl s vysokou plasticitou (CH, F8) sa zistil v sonde
KS-5 v hĎbke 0,5 – 1,3 m, ako aj vo výkope drenážnej vet-
vy þ. III v hĎbke 1,5 – 1,6 m. Íl je svetlohnedej farby,
pevnej konzistencie. Lokálne obsahuje drobné úlomky roz-
ložených prachovcov s veĐkosĢou do 3 cm.
Íl s nízkou plasticitou (CL, F6) sa zistil v sonde KS-1
v hĎbke 0,3 – 1,5 m. Je þervenohnedej až hnedoþervenej
farby, s nízkym obsahom úlomkov pieskovcov (5 – 10 %).
PodĐa výsledkov laboratórnych skúšok má pevnú konzis-
tenciu.
Piesþitý íl (CS, F4) sa zistil v sonde KS-2 v hĎbke 0,3
až 2,0 m. Je hnedoþervenej farby, tvrdej konzistencie.

R. Jelínek et al.: Zhodnotenie inžinierskogeologických pomerov…
41
Obr. 23. Úþelová inžinierskogeologická mapa záujmového územia Brusno, pod Dubinkou.
Obr. 24. Inžinierskogeologický profil 1 – 1', profil je 2x prevýšený.

Geologické práce, Správy 122
42
Obsahuje ostrohranné úlomky pieskovcov a prachov-
cov, ktorých obsah narastá smerom k báze výkopu, kde
zemina nadobúda až charakter kamenito-ílovitej sutiny.
VeĐkosĢ úlomkov je v rozmedzí 3 – 20 cm.
Zosuvné delúvium
Ílovito-kamenitá sutina charakteru ílovitého štrku
(G5, GC) sa zistila v sonde KS-7 v hĎbke 0,6 – 1,3 m. Ide
o zvetrané elúvium svetlej sivohnedej farby, ktoré tvoria
ostrohranné úlomky prachovcov a jemnozrnných arkóz
s veĐkosĢou prevažne 3 – 8 cm, menej do 12 cm.
Piesþito-kamenitá sutina charakteru štrku s prímesou
jemnozrnnej zeminy (G3, G – F) sa zistila v sonde KS-3
v hĎbke 0,2 – 1,0 m. Ide o zvetrané elúvium tvorené ostro-
hrannými úlomkami prachovcov a jemnozrnných arkóz
s veĐkosĢou úlomkov v rozmedzí 3 – 5 cm.
V nadmorskej výške 445 – 460 m sa prieskumnými
a sanaþnými prácami overili štrkovité terasové akumulácie,
ktoré zaraćujeme do rajónu pleistocénnych rieþnych te-
rás (Ft). Zastupuje ich ílovitý štrk (GC, G5), ktorý sa zis-
til v prieskumných sondách KS-4 a KS-5, a siltovitý štrk
(GM, G4), zistený v drenážnych vetvách þ. II, III a IV.
PodĐa výšky oproti súþasnému korytu by mohli patriĢ skôr
k vyšším stredným terasám (starší riss, nie mladším, ako je
to na publikovanej mape Poláka et al., 2003; Dr. Maglay –
ústna informácia). V obliakovom materiáli boli identifiko-
vané najmä metamorfity kryštalinika veporika ako meta-
granity, pararuly, fylonity, amfibolity, ale aj metasedimenty
jeho obalu v podobe permských metaarkóz a spodnotriaso-
vých kremenných metaarkóz. V jednom prípade sa našiel
aj neogénny vulkanit – andezit. Obliaky dosahovali veĐkosĢ
niekoĐko centimetrov, najþastejšie do 20 cm, no ojedinele
sa vyskytli aj balvany s veĐkosĢou 40 až 100 cm. Hrúbka
terasy je malá, pravdepodobne do 1 m. Je pravdepodobné,
že na povrchu je þiastoþne resedimentovaná (soliflukþné
procesy). Terasové akumulácie sú prekryté deluviálnymi
sedimentmi, preto v tomto území nevystupujú na povrch.
Hlinité štrky vystupujúce v južnej þasti územia zaraću-
jeme k rajónu proluviálnych kužeĐov a plášĢov (P).
V podloží deluviálnych sedimentov vystupujú arkózy
a prachovce hronseckého súvrstvia, ktoré priraćujeme
k rajónu pieskovcovo-zlepencových hornín (Sz). Arkózy
a prachovce vo zvetranej zóne sú celkovo krehko porušené,
rozpukané a rozpadajú sa na drobné úlomky. Tým umož-
Ėujú povrchovej vode Đahšie infiltrovaĢ, ich pevnosĢ je
veĐmi nízka. V prípade zdravého podložia ide o horniny so
strednou, lokálne až vysokou pevnosĢou.
V severozápadnej þasti územia vystupujú na povrch gu-
tensteinské vápence, ktoré zaraćujeme do rajónu vápen-
cových hornín (Sw).
Hydrogeologické a geochemické pomery
Zhodnotenie hydrogeologických pomerov bolo zamera-
né na sledovanie výskytu hladiny podzemnej vody v jed-
notlivých sondách a zistenie jej chemického zloženia
z hĐadiska agresivity. V území havarijného zosuvu sú
zdrojom podzemnej vody atmosférické zrážky infiltrované
na svahoch nad územím zosuvu. Ich þasĢ odteká priamo
povrchovým odtokom do priestoru ulice Pod Dubinkou,
þasĢ vsakuje do podložia tvoreného deluviálnymi jemno-
zrnnými terasovými štrkovými a eluviálnymi sedimentmi
kvartéru, ktorého celková hrúbka je zhruba 5 až 6 m. Voda
infiltrovaná do izolovaných zvyškov (šošoviek) terasových
štrkových sedimentov lokalizovaných vo vrchnej þasti
svahu jednak negatívne ovplyvĖuje stabilitu svahov (zvy-
šuje aktívne sily vo vrchnej þasti svahu, v spodnej þasti
svahu pôsobí vztlakovými úþinkami, mení konzistenciu
zemín – zhoršujú sa ich pevnostné charakteristiky), jednak
spôsobuje dlhodobé dotovanie deluviálnych sedimentov.
Nahromadená podzemná voda ćalej prúdi v smere spádu
svahu, resp. po neporušenom podloží spodnotriasových,
menej priepustných sedimentov do údolia. Pri zvýšenej
saturácii celý objem vody nie je absorbovaný a vyráža na
povrch vo forme obþasných prameĖov a zamokrenín. Je-
den takýto prameĖ sa nachádzal v nadmorskej výške asi
462 m. Jeho výdatnosĢ bola okolo 2 l . min
–1
. Doþasne za-
mokrené územia bolo možné pozorovaĢ nad záhradou
ohrozeného rodinného domu v nadmorskej výške asi 443 –
444 m, ako aj vo svahu nad rodinným domom v nadmor-
skej výške okolo 456 – 460 m (obr. 22). Ide o plytké terén-
ne depresie, po výdatných zrážkach a topení snehu vypl-
nené vodou. Na odvodnenie spomenutých zamokrených
území sa využili drenážne vetvy þ. I a III.
Výskyt podzemnej vody sa zaznamenal sondách KS-3
až KS-7, a to v úrovniach 0,9 až 1,1 m pod povrchom teré-
nu. Tieto sondy sa nachádzajú v oblasti, z ktorej podzemná
voda odteká k aktívnemu zosuvu. Sondy KS-1 a KS-2 boli
suché, tie sa však nachádzajú mimo smeru prúdenia pod-
zemnej vody.
Na zistenie agresivity podzemnej vody pri pôsobení na
oceĐ a betón sa odobrali vzorky podzemnej vody z drenáž-
nej vetvy þ. I (vzorka BR-1) a zo zberného potrubia (vzor-
ka BR-2). Kvalitu podzemnej vody v oblasti ovplyvĖujú
prírodné, resp. hydrogeologické pomery na lokalite, antro-
pogénny vplyv je málo pravdepodobný. Skrátený rozbor
chemických vlastností podzemnej vody zo vzoriek BR-1
a BR-2 vykonali geoanalytické laboratóriá ŠGÚDŠ. Z hĐa-
diska agresivity neboli prevýšené žiadne limity sledova-
ných ukazovateĐov agresivity vody pri pôsobení na betón
a oceĐ. V zmysle STN EN 206-1 (Agresivita podzemných
vôd na betónové konštrukcie) je možné hodnotené prostre-
die oznaþiĢ ako XO – prostredie bez nebezpeþenstva
korózie alebo narušenia, kde sa nevyžadujú osobitné pro-
tikorózne opatrenia.
Na hodnotenie korózie oceĐových potrubí sme použili
STN 03 8372 (Ochrana kovových potrubí uložených
v pôde alebo vo vode proti korózii), na základe ktorej je
agresivita prostredia pri pôsobení na kovové konštrukcie
veĐmi nízka I. PodĐa normy je odporuþené kovové mate-
riály pred úþinkami podzemnej vody chrániĢ normálnou
izoláciou.

R. Jelínek et al.: Zhodnotenie inžinierskogeologických pomerov…
43
Obr. 25. Situácia zosuvného územia s vyznaþenou líniou rezu 1 – 1'.
Obr. 26. Výpoþtové posúdenie stability svahu. ýervená línia – predpokladaný priebeh šmykovej plochy, HPV – predpokladaný priebeh
hladiny podzemnej vody v þase aktivizácie zosuvu.

Geologické práce, Správy 122
44
Posúdenie zosuvného svahu z hĐadiska stability
PodĐa Atlasu máp stability svahov v mierke 1 : 50 000,
mapový list 36-23 Brezno (Šimeková a Martinþeková et
al., 2006) sa študované územie nachádza v rajóne poten-
ciálne nestabilných území, ktoré svojou geologickou stav-
bou môžu viesĢ k vzniku doþasných zosuvov.
Podrobné posúdenie územia zosuvu z hĐadiska stability
sa realizovalo na profile 1 – 1´, ktorý prechádza zosuvným
svahom za rodinným domom (obr. 25). Profil bol zostavený
na základe výsledkov geodetického zamerania územia
a údajov charakterizujúcich šmykovú pevnosĢ hornín zo-
suvného svahu. Geometria šmykovej plochy bola interpre-
tovaná na základe terénnej rekognoskácie územia. Podobne
aj hladina podzemnej vody bola odvodená z výsledkov
terénneho mapovania a výpovedí obyvateĐov dotknutých
parciel.
Predpokladáme, že v þase aktivizácie svahovej defor-
mácie hladina podzemnej vody priamo zasahovala do tele-
sa zosuvu. Navyše, teleso zosuvu bolo dotované aj vodou
z hypodermického a povrchového odtoku z vyššie polože-
ných þastí svahu. Ešte v þase prieskumných prác boli hor-
niny v priestore zosuvu do znaþnej miery nasýtené vodou.
Výpoþet stability sa robil metódou podĐa Sarmu po-
mocou programu GEO4 (FINE, spol. s r. o.). Parametre
šmykovej pevnosti zemín sa overili spätnou analýzou. Pri
výpoþtoch sa použili nasledujúce hodnoty fyzikálno-me-
chanických parametrov: ij = 28°, c = 0 kPa a Ȗ = 20 kN .
m
–3
. Výsledná hodnota stupĖa Fs = 0,91 predstavuje prekro-
þenie medznej rovnováhy (obr. 26).
Záver
CieĐom geologických prác bolo zabezpeþenie stability
zosuvného územia v lokalite Brusno, miestna þasĢ Pod
Dubinkou. Orientaþný inžinierskogeologický prieskum na
havarijnom zosuve v Brusne poskytol informácie o geo-
logických pomeroch, ktoré sa využili na realizáciu okam-
žitých protihavarijných opatrení na zosuve a v jeho okolí.
V priebehu prieskumu sa v území zrealizovalo 7 kopa-
ných sond KS-1 až KS-7 a uskutoþnili sa 4 dynamické
penetraþné skúšky DPS-1 až DPS-4. Zo sond sa odobrali
vzorky zeminy a vody na laboratórne analýzy. Vzorky ze-
miny odobrané zo zosuvného svahu mali charakter sutino-
vých zemín, ktorých nasýtením došlo k vzniku zosuvu.
Hlavnou príþinou vzniku zosuvu bola podzemná voda.
Potvrdil to aj výpoþet stupĖa stability svahu, ktorého
hodnota bola Fs = 0,91. Analýzy vzoriek vody preukázali
iba veĐmi nízku agresivitu podzemnej vody pri pôsobení
na oceĐové konštrukcie.
Okamžité protihavarijné opatrenia pozostávajúce
z dvoch kamenných drenážno-stabilizaþných rebier sa ro-
bili nad objektom ohrozeného rodinného domu na parcele
þ. 247/3 a na svahoch sv. od objektu rodinného domu. Po-
zostávali z drenážnych vetiev na zachytenie a odvedenie
podzemnej vody mimo zosuvného územia zberným pod-
zemným potrubím.
Okamžité protihavarijné opatrenia zabezpeþujú nepre-
tržité odvodĖovanie zosuvných svahov v postihnutej loka-
lite a významnou mierou podporujú zachovanie stability
územia. OdvodĖovací systém je v prevádzke nepretržite od
23. mája 2013. Režimové sledovania výdatnosti systému
preukázali v období od 23. do 30. mája odvedenie asi 270
m
3
podzemnej vody nahromadenej vo svahu. Jeho úþin-
nosĢ sa prejavila výrazným úbytkom vody vtekajúcich do
územia zosuvu. Voda z drenážneho systému je v súþasnosti
vyústená do existujúceho povrchového rigola, ktorým od-
teká po svahu k rieke Hron. Odvedenie vody do rieky Hron
odporúþame robiĢ takým spôsobom, ktorý eliminuje vsa-
kovanie vody z rigola do podložia.
Svahy na lokalite Brusno-Pod Dubinkou sa nachádzajú
v potenciálne nestabilnom území. Geologická stavba úze-
mia vytvára podmienky na obþasný vznik svahových po-
hybov najmä typu zosúvania a teþenia. Územie je citlivé na
antropogénne zásahy (Šimeková a Martinþeková, 2006).
Kvôli zachovaniu stability územia odporúþame všetky
aktivity súvisiace s využívaním územia na ćalšiu výstavbu
navrhovaĢ na základe výsledkov inžinierskogeologických
prieskumov.
Literatúra
Atlas krajiny Slovenskej republiky, 2002: 1. vyd. Bratislava,
Ministerstvo životného prostredia SR – Banská Bystrica,
Slovenská agentúra životného prostredia, 344 s.
ýakaný, Š. a Hruška, I., 1967: Brusno – Kúpele, posudok o zá-
kladovej pôde þ. 195/67, IGP, Krajský projektový ústav pre
bytovú a obþiansku výstavbu. Manuskript. Bratislava, archív
Št. Geol. Úst. D. Štúra (þ. s. 18 868).
Hulla, J., Turþek, P., Baliak, F. a Klepsatel, F., 2002: Predpokla-
dy a skutoþnosĢ v geotechnickom inžinierstve. Bratislava.
Jelínek, R., Lišþák, P., Ondrejka, P., Šimeková, J., Olšavský, M.,
Dananaj, I., Pauditš, P., Bottlik, F., Gregor, M., Ilkaniþ, A.,
Tupý, P. a Jasovská, A., 2013: Inžinierskogeologický prie-
skum havarijného zosuvu v obci Brusno. Manuskript.
ŠGÚDŠ Bratislava, archív Št. Geol. Úst. D. Štúra.
Kubo, I., Frliþková, M. a Dolejší, O., 1975: Brusno – areál, vý-
stavba lieþebného ústavu a balneoterapie, podrobný IGP,
IGHP Žilina. Manuskript. Bratislava, archív Št. Geol. Úst. D.
Štúra (þ. s. 34 967).
Kullman, E., ml., Malík, P., Patschová, A. a Bodiš, D., 2005:
Vymedzenie útvarov podzemných vôd na Slovensku v zmys-
le rámcovej smernice o vodách 2000/60/ES. Podzemná voda
(Bratislava), XI, 1, 5 – 18.
Klago, M., 1989: Brusno – ochranné pásma, súhrnná správa,
IGHP Žilina. Manuskript. Bratislava, archív Št. Geol. Úst. D.
Štúra (þ. s. 68 182).
Klago, M. a Matejþeková, E., 1986. Brusno – ochranné pásmo
z vyhĐadávacieho hydrogeologického prieskumu, SGÚ Brati-
slava, IGHP Žilina. Manuskript. Bratislava, archív Št. Geol.
Úst. D. Štúra (þ. s. 64 335), 195 s., 59 príl.
Lobík, M., Ondrášik, M., Krippel, M., Iglárová, ď., Vanþíková, I.,
Jánová, V., Lišþák, P., Modlitba, I., Klukanová, A. a Gabauer,
G., 1993: Súbor inžinierskogeologických máp geofaktorov
životného prostredia, Nízke Tatry, 1991 – 1993. Manuskript.
Bratislava, archív Št. Geol. Úst. D. Štúra (þ. s. 79 062/7).
Mazúr, E. a Lukniš, M., 1980: Regionálne geomorfologické þle-
nenie Slovenska 1 : 500 000. Bratislava, Geogr. Úst. Slov.
Akad. Vied.

R. Jelínek et al.: Zhodnotenie inžinierskogeologických pomerov…
45
Olšavský, M. a Šimo, V., 2007: Diplocraterion: výrazná ichnofa-
ciálna þrta spodnotriasových súvrství Západných Karpát.
Miner. slov. (Bratislava), 39, 3, 173 – 184.
Olšavský, M., Šimo, V. a Golej, M., 2010: Hronsecké vrstvy:
korelaþný þlen medzi silicikom s. l. (drienocký príkrov)
a hronikom (frankovský príkrov; Západné Karpaty). Miner.
slov. (Bratislava), 42, 4, 407 – 418.
Páleník, J., 1985: Brusno – predajĖa potravín. Okresný stavebný
podnik Banská Bystrica. Manuskript. Bratislava, archív Št.
Geol. Úst. D. Štúra (þ. s. 60 754).
Páleník, J. a Tišliarová, V., 2000: Brusno – vodojem, orientaþný
IGP, STVaK Banská Bystrica. Manuskript. Bratislava, archív
Št. Geol. Úst. D. Štúra (þ. s. 83 760).
Polák, M. (ed.), Filo, I., Havrila, M., Bezák, V., Kohút, M.,
Kováþ, P., Vozár, J., Mello, J., Maglay, J., Eleþko, M., Olšav-
ský, M., Pristaš, J., Siman, P., Buþek, S., Hók, J., Rakús, M.,
Lexa, J. a Šimon, L., 2003: Geologická mapa Starohorských
vrchov, ýierĢaže a severnej þasti Zvolenskej kotliny
1 : 50 000. Bratislava, Št. Geol. Úst. D. Štúra.
Polák, M., Filo, I., Havrila, M., Bezák, V., Kohút, M., Kováþ, P.,
Vozár, J., Mello, J., Maglay, J., Eleþko, M., Vozárová, A.,
Olšavský, M., Siman, P., Buþek, Stanislav., SiráĖová, Z.,
Hók, J., Rakús, M., Lexa, J., Šimon, L., Pristaš, J., Kubeš, P.,
Zakoviþ, M., Lišþák, P., Žáková, E., Boorová, D. a VanČko-
vá, H., 2003: Vysvetlivky ku geologickej mape Starohor-
ských vrchov, ýierĢaže a severnej þasti Zvolenskej kotliny.
Bratislava, Št. Geol. Úst. D. Štúra, 218 s.
Šimeková, J., Martinþeková, T., Abrahám, P., Gejdoš, T., Gren-
þíková, A., Grman, D., Hrašna, M., JadroĖ, D., Záthurecký,
A., Kotrþová, E., Lišþák, P., Malgot, J., Masný, M., Mokrá,
M., Petro, ď., Polašþinová, E., Solþiansky, R., Kopecký, M.,
Žabková, E., Wanieková, D., Baliak, F., Caudt, ď., Rusnák,
M. a Sluka, V., 2006: Atlas máp stability svahov SR
M 1 : 50 000, orientaþný IGP. Bratislava, MŽP SR, INGEO –
IGHP, Katedra geotechniky SvF STU, ŠGÚDŠ, GEOKON-
ZULT, PriF UK.
Šuba, J., Bujalka, P., CibuĐka, ď., Frankoviþ. J., Hanzel.V., Kull-
man, E., Porubský, A., Pospíšil, P., Škvarka, L., Šubová, A.,
Tkáþik, P. a Zakoviþ, M., 1984: Hydrogeologická rajonizácia
Slovenska. 2. vyd. Bratislava, Hydrofond 14, SHMÚ, 308 s.
STN 03 8372 Zásady ochrany proti korózii nelíniových zariadení
uložených v zemi alebo vo vode.
STN EN 206-1 (73 2403) Betón. ýasĢ 1: Špecifikácia, vlastnosti,
výroba a zhoda.
STN EN ISO 22475-1 Geotechnický prieskum a skúšky. Metódy
odberu vzoriek a meranie hladín podzemnej vody. ýasĢ
1: Technické zásady vykonávania.
STN EN ISO 22476-3 Geotechnický prieskum a skúšanie. Terén-
ne skúšky. ýasĢ 3: Štandardné penetraþné skúšky.
Summary
The paper provides results from a preliminary enginee-
ring geological investigation on a landslide that occurred
during Easter 2013 in Brusno Village, central Slovakia.
The landslide began to threaten a house, devastated adja-
cent garden and the surrounding slopes used as agricultural
lands. The main cause of the landslide was related to the
groundwater, which was rapidly accumulated in the ground
due to intense rainfall and temperature anomalies that cau-
sed rapid melting of a thick snow cover. Specific geologi-
cal and morphological settings were other factors of the
landslide occurrence. The dimensions of the landslide were
small, approximately 15 x 10 m (Figs. 3 – 5). The slip sur-
face was located at the depth of up to 1.0 m. The material
involved in the landslide is slope debris.
On the fifth day after the landslide activation, a state of
emergency for the affected area was declared by the Brus-
no local authority. State geological institute of Dionyz Stur
was addressed to ensure rapid implementation of the engi-
neering geological survey and immediate mitigation mea-
sures for the landslide in the Brusno Village.
Preliminary field investigations consisted of geological
mapping of the endangered area and it surroundings at a
scale of 1 : 10 000 (Figs. 8 – 10). Technical works consis-
ted of trial excavations (Figs. 12 – 13), dynamic penetra-
tion tests (Fig. 14), sampling of soil and groundwater,
laboratory tests, GNNS measurements, engineering geolo-
gical mapping (Figs. 22 – 23) and slope stability calcula-
tions (Fig. 24 – 25).
The results of the field investigation allowed designing
a strategy and mitigation measures for the affected area.
Since the groundwater was the triggering factor of the
Brusno landslide, the mitigation measures aimed to drain
the slope and improve its stability. This included construc-
tion of a subsurface drainage and stabilization system in
the slope above the landslide (Figs. 17 – 18) and also in the
area of active landslide (Figs. 19 – 21). At the final stage
of remediation, the slope geometry was modified by con-
structing benches.